Tido J. Gašpar

slovenský novinár a spisovateľ

Tido J. Gašpar (vl. menom Jozef Gašpar, pseudonym Peter Štrbský) (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny – † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.

Tido J. Gašpar
slovenský spisovateľ, novinár, kultúrny pracovník, verejný činiteľ, ideológ a politik
Tido J. Gašpar
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade
18. december 1938 – 1945
Šéf Úradu propagandy SR
V úrade
1941 – 1945
Biografické údaje
Narodenie7. marec 1893
Rakovo-Stariny, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie10. máj 1972 (79 rokov)
Nové Zámky, ČSSR
Politická stranaČSL
HSĽS
Profesianovinár, politik
Rodina
RodičiaJozef Gašpar
Veronika, rod. Pujdesová
Manželka
Ada
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTido J. Gašpar
(multimediálne súbory)

Životopis upraviť

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu Jozefa Gašpara a jeho manželky Veroniky rodenej Pujdesovej. Vzdelanie získaval v Rakove, Daňovej, a v Martine. Od roku 1911 slúžil v rakúsko-uhorskom námorníctve na Jadranskom mori. Počas prvej svetovej vojny pracoval na rakúsko-uhorskom ministerstve námorníctva.[1] Od roku 1919 bol župným tajomníkom Turčianskej župy[2], od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády SR.

V decembri 1938 bol počas 2. ČSR zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy.[3] Gašpar bol autorom prejavu, ktorý 29. augusta 1944 pri začiatku Slovenského národného povstania v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš.[4] Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na slovenské územie a žiadal obyvateľov, aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala lojalitu slovenskej vláde, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.

Politická, verejná a kultúrna činnosť upraviť

Bol aktívnym tvorcom aj organizátorom slovenského kultúrneho a spoločenského života. V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave[5], od roku 1922 bol redaktorom týždenníka Slovenský svet, redaktorom úradného vestníka a členom redakcie týždenníka Nový svet. Istý čas bol členom a tiež tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov, bol redaktorom edície Žatva, ktorú vydávalo vydavateľstvo Biblioteka a tiež predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej. V rokoch 1938 – 1939 bol jeden z vedúcich ideológov slovenskej štátnosti a zdôvodňoval nutnosť spojenectva s nemeckou ríšou, ideologicky vystupoval i proti Slovenskému národnému povstaniu. V rokoch 1939 – 1944 bol poslancom slovenského snemu.

Tvorba upraviť

Literárnu činnosť začínal písaním článkov a krátkych próz, knižne debutoval v roku 1920 zbierkou noviel Hana a iné novely. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Nový svet, Elán, Slovenský svet, Ľudový chýrnik, Slovenský hlas, Slovák, Gardista a i. Vo svojich dielach využíval autobiografické motívy, motívy nenaplnenej lásky, rodinných pomerov, životnej neistoty, pesimizmu a dekadentných nálad, ale tiež sociálnu tematiku. Do popredia kládol citové konflikty, spletité osudy žien, úradnícke, rodinné a iné konflikty.

Ocenenia upraviť

  • 1935 – štátna literárna cena za knihu Námorníci

Dielo upraviť

  • 1920Hana a iné novely novely o nesplnených ľúbostných túžbach
  • 1922Deputácia mŕtvych, novely o jeho námorníckom pôsobení
  • 1925Buvi-buvi, próza o sklamaniach v sociálnej oblasti a kritika spoločnosti
  • 1925Karambol a iné novely
  • 1929Pri Kráľovej studni
  • 1931Červený koráb, o vzbure na krížniku Pula
  • 1931Zakliata hora, pamiatka Oskarovi Nedbalovi
  • 1933Námorníci
  • 1935V cudzine a iné rozprávky, novely
  • 1939Veľký rok
  • 1969Zlatá fantázia, spomienky na roky mladosti (v roku 1968 vyšli v časopise Slovenské pohľady)

Zobrané spisy upraviť

  • 1943Dávne histórie. Zobrané spisy, zv. 1
  • 1943Rozprávky o láske. Zobrané spisy, zv. 2
  • 1944Námorníci. Zobrané spisy, zv. 3

Výbery upraviť

  • 1970Námorníci

Publicistika upraviť

  • 1934Trvalé svetlá, dokumentoval tu záujem o slovenské dejiny a kultúru
  • 1938O čom je reč?, výber z komentárov uverejňovaných v rubrike "O čom je reč?" publikovaných v časopise Nový svet
  • 1939Veľký rok, komentáre k vzniku slovenského štátu
  • 1941Ziskožravci, slovenský nacionalizmus má byť preniknutý sociálnym akcentom
  • 1942Za dobro celku, slovenský nacionalizmus má dôsledne dbať o svoj kresťanský základ
  • 1944Slovenský nacionalizmus a Matica slovenská, povinnosťou ducha nie je len zjednocovať národ, ale aj zaisťovať novú jeho obrodu a stále mladistvé trvanie

Pamäti upraviť

  • 1998Pamäti I.
  • 2004Pamäti II., Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Spomienky na prvú ČSR a jej predstaviteľov.

Preklady upraviť

Referencie upraviť

  1. KRIŠTÚFEK, Peter. Písal o krutých ženách rozdávajúcich bolesť a mužoch, ktorí sú ich hračkami. A šéfoval Úradu propagandy za slovenského štátu. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-11-07. Dostupné online [cit. 2020-04-12]. ISSN 1339-844X.
  2. GAŠPAR, Tido J.. Pamäti I.. [Bratislava] : Vydavatel̕stvo Spolku slovenských spisovateľov, ©1998. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-88753-67-X Chybné ISBN.
  3. BALÁŽOVÁ, Marta. Gašpar Tido Jozef [online]. rtvs.org, [cit. 2020-04-12]. Dostupné online.
  4. GRZNÁROVÁ, Iveta. Nemeckú armádu zbožňoval. Slovenský generál však prešiel k partizánom. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-04-12]. ISSN 1336-1996.
  5. GAŠPAR, Tido J.. Pamäti II. [Bratislava] : Vydavatel̕stvo Spolku slovenských spisovatel̕ov, ©2004. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-8061-177-7.

Literatúra upraviť

  • Maruniak, Peter: Jozef Tido Gašpar - 115. výročie narodenia. In: Maruniak, P. - Grácová, G. (eds): Život a dielo ďalších exilových pracovníkov, MS 2010, s. 254 – 285.

 Externé odkazy upraviť