Titrácia je bežná laboratórna metóda kvantitatívnej analýzy. Zakladá sa na stanovení neznámej koncentrácie známeho objemu vzorky (titrandu) zmeraním objemu titračného štandardu (o známej koncentrácii), ktorý sme spotrebovali, aby látky práve a bez zvyšku zreagovali (tzv. bod ekvivalencie).

Priebeh titrácie

Aby sa jednoznačne a presne zistilo, kedy nastal bod ekvivalencie, väčšinou sa pridáva do titrovaného roztoku tzv. indikátor - látka, ktorá výrazne mení farbu podľa podmienok. Indikátory sú väčšinou buď selektívne (zafarbia sa podľa prítomnosti nejakej látky, napríklad škrob v prítomnosti trijodidového aniónu), alebo pri zmene vlasností prostredia (zafarbujú sa podľa pH, zmeny redoxného potenciálu a podobne). Niektoré ďalšie metódy určenia bodu ekvivalencie sú spektroskopia alebo konduktometria.

Titrácie sa obyčajne robia štyrikrát, z toho prvý pokus je len orientačný.

Druhy titrácií

upraviť

Podľa reakcie rozlišujeme druhy titrácie: acidobazické (indikátory: fenolftaleín, metylová oranžová), redoxné (rôzne selektívne indikátory), komplexotvorné (indikátory: murexid apod.).

Acidobázické

upraviť

Pre acidobázické titrácie je charakteristická titračná krivka (závislosť pH na pridanom objeme štandardu), ktorá v bode ekvivalencie prudko zmení hodnotu a inak je pomerne stála. Pre viacsytné kyseliny je takých „schodov“ viac, každý zodpovedá danému počtu väzieb. Patria sem napríklad:

  • Alkalimetrické stanovenie odmerným roztokom silnej zásady (NaOH, KOH)
  • Acidimetrické stanovenie odmerným roztokom silnej kyseliny (HCl, H2SO4)

Komplexotvorné

upraviť

Pri komplexotvorných titráciách dochádza k tvorbe komplexov alebo chelátov.

  • Chelátometria, najčastejšie chelačným činidlom kyselinou etyléndiaminotetraoctovou (EDTA)
  • Merkurimetria, odmerným roztokom je dusičnan ortuťnatý

Oxidačno-redukčné (redoxné)

upraviť
  • Manganometria, odmerným roztokom je manganistan draselný, ktorý je zároveň indikátorom
  • Jodometria, odmerný roztok tiosíranu sodného pri stanovení oxidovadiel, alebo vodný roztok elementárneho jódu pokiaľ sa stanovujú redukovadlá
  • Bromátometria, odmerným roztokom je roztok bromičnanu draselného
  • Bichrómatometria, odmerným roztokom je roztok dichrómanu draselného
  • Cerimetria, odmerný roztok síranu ceričitého v kyseline sírovej
  • Titanometria, odmerný roztok chloridu titanitého v HCl

Titrácie založené na zrážacích reakciách

upraviť
  • Gravimetria - jedna z mála priamych metód stanovenia
  • Argentometria, stanovenie chloridov odmerným roztokom dusičnanu strieborného
  • Nefelometrická titrácia - využíva meranie intenzity rozptýleného žiarenia[1]

Špeciálnym prevedením titrácia je spätná titrácia, pri ktorej sa k roztoku analytu pridá známe množstvo nadbytku nejakej látky, ktorá reaguje s analytom, a následne sa meria nezreagované množstvo tejto látky pomocou štandardnej titrácie. Príkladom môže byť stanovenie CaCO3, ku ktorému sa pridá nadbytok HCl a následne sa nezreagovaná HCl stanovuje pomocou roztoku KOH.

Referencie

upraviť
  1. nefelometrická titrácia. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 470.