Tlmočenie

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Tlmočenie pozri Tlmočenie (rozlišovacia stránka).

Tlmočenie (príslušná osoba sa volá tlmočník) môže byť v jazykovede resp. translatológii:

  • najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)[1][2][3]; alebo
  • preklad (t.j. ústny aj písomný)[3][4][5]; alebo
  • zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad[2].

Tlmočník je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok preklad (jazykoveda) a o úradnom tlmočení pozri úradné tlmočenie.

Etymológia[6][7][8][9][10]Upraviť

Slovenské slovo tlmočník (zastarano: tlmač) pravdepodobne pochádza z praslovanského *tъlmačь, ktoré pochádza z tureckého slova dilmaç (=tlmočník), prípadne z obdobného slova iných turkických jazykov; toto turkické slovo pravdepodobne pochádza zo slova talami (=sprostredkovateľ) z maloázijského jazyka mitanni. Rovnaký pôvod má aj bývalé ruské slovo „tolmač" (=tlmočník), ktoré sa ale dnes už nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v poľštine „tlumač“. Nemecké slovo „Dolmetscher“ (=tlmočník, staršie: prekladateľ) má buď rovnaký pôvod, alebo je jednoducho prevzatím západoslovanského slova.

Zastarané francúzske slovo trucheman či truchement (=tlmočník, sprostredkovateľ) pochádza z arabského slova turdžumán či tardžumán (=tlmočník, prekladateľ) prevzatého do francúzštiny asi počas križiackych výprav.

Medzinárodné slovo drogman (ktorého dnešný slovenský hlavný význam je "tlmočník, najmä na zastupiteľských úradoch v krajinách Blízkeho východu", ale historicky išlo o levantské označenie tlmočníka) sa do európskych jazykov dostalo cez byzantskogrécke slovo dragoumanos z vyššie spomínaného arabského slova turdžumán či tardžumán.

CharakteristikaUpraviť

Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je "ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou".[11] Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči [12].

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia textu z jedného jazyka do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu[13]. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok[14].

DeleniaUpraviť

Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a simultánne tlmočenie. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

DejinyUpraviť

Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej jazykovej komunikácie a má svoje počiatky v dávnej minulosti[8][15]. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v náboženstve, obchode, vojenstve ale aj diplomacii.

ZdrojeUpraviť

  1. preklad. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 342.
  2. a b preklad. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. a b tlmočiť. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 758.
  4. preklad. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 557.
  5. tlmočník. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 735.
  6. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 615.
  7. Dolmetscher, der [online]. dwds.de, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  8. a b Čeňková. I. 2001. s. 9
  9. [1]
  10. [2]
  11. Keníž, A. 1986. s. 48
  12. Keníž, A. 1986. s. 23
  13. Slouková, G. 1984. s. 11
  14. Fedorko, M. 2009. s. 33
  15. „Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).
  • ČEŇKOVÁ, I. et al.: Teorie a didaktika tlumočení I. Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
  • KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
  • SLOUKOVÁ, G.: Úvod do teorie tlumočení. Praha: SPN, 1984.
  • FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.

Pozri ajUpraviť