Tomáš Slovan
Tomáš Slovan (starogr. Θωμᾶς (ὁ) Σλάβος – Thómas (ho) Slavos (podľa PSP) alebo Thomas (ho) Slavos; * okolo 760, Gaziura – † október 823, Arkadiopolis) bol byzantský uzurpátor (vzdorocisár) v rokoch 821 – 823.
| Tomáš Slovan | |
| byzantský uzurpátor (vzdorocisár) | |
 Tomáš Slovan v iluminovanom kódexe Skylitzovej kroniky, výrez | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 821 – 823 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | asi 760 okolie Gaziury, Malá Ázia |
| Úmrtie | október 823 Arkadiopolis |
| Vierovyznanie | ortodoxné kresťanstvo |
| Odkazy | |
 | Tomáš Slovan (multimediálne súbory na commons) |
Jeho povstaniu proti obrazoborcovi Michalovi II. býva často priznávaný sociálny charakter. Zúčastnili sa ho nespokojné zložky byzantskej spoločnosti: ortodoxní kresťania, paulikáni, chudobní a cudzinci. Išlo však predovšetkým o boj uzurpátora proti cisárovi.[1][2] Šlo zároveň o posledné veľké povstanie anatólskych thém (územných jednotiek).[3]
Tomášov život patrí k častým námetom iluminácií v Madridskom kódexe Skylitzovej kroniky.[3]
Životopis upraviť
Tomáš sa údajne narodil v slovanskej rodine presídlenej do Pontu v Malej Ázii. Ako vojenský veliteľ slúžil pod anatolikonským stratégom Bardanom T(o)urkom. Turka podporil aj počas jeho pokusu o uzurpáciu moci v roku 803. Povstanie však bolo neúspešné a samotný Tomáš musel utiecť k Arabom. Podľa niektorých historikov do Arabskej ríše neutiekol prvýkrát.
Starší anglický byzantológ J. B. Bury vyslovil hypotézu, že ešte pred tým (asi v 788) do Arábie utiekol po tom, čo sa prevalil jeho škandál s manželkou patriakia, ktorý ho zamestnával. Po tom, čo sa moci ujal Lev V., sa Tomáš smel vrátiť a stal sa turmarchom, veliteľom vojsk zložených z cudzokrajných vojakov (tzv. federáti). [2][3][4]
Vďaka podpore cisára Leva Tomáš získal značný vplyv. Obrazoborecký cisár však prišiel o podporu armády a po povstaní sa cisárom stal Michal II. Buď krátko pred tým, alebo po jeho nástupe na trón v rokoch 820/821 povstal aj Tomáš. Na svoju stranu zlákal aj väčšinu maloázijských thém okrem Opsikionu a Armeniakonu. Aby svoju moc legitimizoval, vydával sa istý čas za cisára Konštantína VI. Pridal sa tým na stranu ikonodulov, ktorých plnú podporu však nezískal. Pomoc v povstaní hľadal aj u abbásovského kalifa Al-Ma’múna. S jeho pomocou sa dokonca nechal v Antiochii miestnym melchitským patriarchom Jóbom ovenčiť cisárskou korunou. Vzbura prerástla do ozajstnej občianskej vojny. Tomáš obsadil takmer celú Malú Áziu a koncom roka 822 obľahol hlavné mesto Konštantínopol. Michal II. sa však so žiadosťou o pomoc obrátil na Bulharov. Vďaka podpore chána Omurtaga Tomáša od mesta vyhnali. Tomáš sa s vojskom uzavrel v tráckom Arkadiopole, no v októbri roku 823 bol porazený a popravený.[2][3][4][1]
Referencie upraviť
- ↑ a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 131 – 132.
- ↑ a b c Thomas ho Slavos (Tomáš Slovan). In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 485.
- ↑ a b c d HOLLINGSWORTH, Paul A.; CUTLER, Anthony. THOMAS THE SLAV. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2079.
- ↑ a b ROSE, Linda C. THOMAS THE SLAV. In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 12. THADDEUS LEGEND – ZWARTNOC. New York : Charles Scribner's Sons, 1989. ISBN 0-684-18278-5. S. 36 – 37.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tomáš Slovan