Toryská pahorkatina
Toryská pahorkatina je geomorfologický podcelok Košickej kotliny. Leží v jej východnej časti a zaberá územie Toryskej nížiny medzi Prešovom, Košicami a Slanskými vrchmi, až po hranicu s Maďarskom.
| Toryská pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Toryská pahorkatina v centrálnej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Košice I, III a IV, Košice-okolie, Prešov |
| Nadradená jednotka |
Košická kotlina |
| Susedné jednotky |
Hornádske predhorie Sopotnické vrchy Šarišská vrchovina Šarišské podolie Stráže Záhradnianska brázda Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič Košická rovina |
| Mestá | Košice, Prešov |
| Súradnice | 48°47′S 21°19′V / 48,79°S 21,32°V |
| Najnižší bod | južná časť v okolí Hornádu |
| - výška | cca 160 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťÚzemie zaberá mierne zvlnenú východnú a severnú časť kotliny v povodí riek Hornád, Torysa a Oľšava. Na západe nadväzuje Košická rovina, málo zvlnená časť Košickej kotliny, severnejšie potom Hornádske predhorie a Sopotnické vrchy, patriace do Čiernej hory a Šarišská vrchovina. Na severe nadväzujú podcelky Spišsko-šarišského medzihoria Šarišské podolie a Stráže, na severovýchode na kratšom úseku Záhradnianska brázda, ktorá je súčasťou Beskydského predhoria. Východne vystupujú Slanské vrchy a ich podcelky Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič.[1]
Chránené územia
upraviťToryská pahorkatina patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a najmä v okolí miest Košice a Prešov je krajina výrazne poznačená následkami ľudskej činnosti. Najmä centrálna rovinatá časť pahorkatiny je intenzívne poľnohospodársky využívaná, zachovaných prírodných území je teda aj tu pomerne málo. Chránené územia sa nachádzajú najmä na okraji pahorkatiny. V strednej časti je národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok a prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka, v strednej časti leží chránený areál Nižnočajská pieskovňa a národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír.[2]
Pseudokras a jaskyne
upraviťPodzemné dutiny s prírodným vývojom v Toryskej pahorkatine patria do skupiny pseudokrasových útvarov. Do 26.1.2010 nebola v Toryskej pahorkatine známa nijaká jaskyňa. Vtedy boli pracovníkmi Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši na pracovisku v Košiciach (SMOPaJ) nájdené, preskúmané a zdokumentované prvé dve jaskyne[3]. Ďalšie dve našli nadšenci v roku 2015. Preskúmané a čiastočne zdokumentované boli vo vzájomnej spolupráci so SMOPaJ až 18.2.2025. Najnovšie dva prírastky odtiaľto sú známe od 15.2.2025, ktoré boli takisto preskúmané a čiastočne zdokumentované už 18.2.2025. K uvedenému dátumu je v Toryskej pahorkatine známych už šesť jaskýň. Toryská pahorkatina je zo speleologického hľadiska atypické územie s výskytom [pseudokrasových] jaskýň. Do roku 2010 sa tu nijaké ani nepredpokladali vzhľadom na charakter horninového podložia, ktoré predmetné územie buduje. Vo vulkanických tufoch a v súvrství tzv. varhaňovských štrkov (v ílovitej i piesčitej fácii) sa tu nachádzajú človeku prístupné podzemné pseudokrasové dutiny dokonca zvislého charakteru (priepasti), (sub)horizontálne dutiny ("jaskyne" v užšom slova zmysle, t.j. sensu stricto), resp. kombinácie so zvislým i horizontálnym priebehom. Termín "jaskyňa" v širšom slova zmysle (sensu lato) možno použiť pre oba hlavné morfologické typy podzemných priestorov - zvislý i horizontálny - keďže predstavuje nadradený pojem. Vo všeobecnosti dĺžky tunajších známych jaskýň nepresahujú 10 m a jaskyne tu nie sú hlbšie ako 5 m. Zaujímavé sú predovšetkým z hľadiska speleogenézy, t.j. procesu ich tvorby; vznik či otvorenie podzemného priestoru u časti z nich podmienila intenzívna činnosť lasicovitých šeliem - jazvecov. Iné predstavujú napr. rozsadlinový typ jaskýň. Pokiaľ ide o ich význam, je lokálny, v jednom prípade možno regionálny. Všetky jaskyne v Toryskej pahorkatine budú zmapované a podrobne zdokumentované v priebehu roku 2025.
Doprava
upraviťPahorkatina patrí medzi dopravne najvýznamnejšie oblasti regiónu, nakoľko ňou vedú severojužné i západovýchodné tranzitné koridory. V Košiciach i Prešove sa križujú významné cestné komunikácie európskeho významu s cestami nadregionálneho významu. Metropolami vedie diaľnica D1, okrajovo tiež rýchlostná cesta R4. Zo západu na východ vedú medzinárodné cesty E 50 a E 58, zo severu na juh E 71 a E 371. Územím vedú i hlavné železničné trate zo Žiliny, z Poľska, z Maďarska i z Ukrajiny, na ktoré sa napájajú lokálne trate. Špecifickú úlohu zohráva širokorozchodná železničná trať Užhorod – Haniska, ktorá je využívaná na zásobovanie železiarní.[2]
Referencie
upraviť- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.
- ↑ P. Bella et I. Hlaváčová et P. Holúbek (2018): Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (stav k 31.12.2017). Slovenské múzeum OP a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, Správa slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš, Slovenská speleologická spoločnosť Liptovský Mikuláš, SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 528 s.