Tretí lateránsky koncil

Tretí lateránsky koncil alebo tretí lateránsky snem bol koncil, ktorý sa konal v marci 1179 v Lateránskej bazilike v Ríme. Predsedal mu pápež Alexander III. a zúčastnilo sa ho asi 300 biskupov. Rímskokatolícka cirkev ho považuje za 11. ekumenický koncil, okrem zástupcov latinského Východu tu bola prítomná aj delegácia gréckej, východnej cirkvi.

Bazilika sv. Jána v Lateráne

Koncilu predchádzala dlhé roky trvajúca schizma, ktorá sa začala, keď (menšinová) skupina kardinálov podporovaná cisárom Fridrichom I. Barbarossom zvolila v roku 1159 najprv Octaviana de Monticelli, potom v roku 1164 Guida z Cremy a v roku 1168 Johanna zo Strumy († 1180, protipápež Kalixt III. v rokoch 11681178) ako protipápežov k pápežovi Alexandrovi III.

Pápežovi Alexandrovi III. sa nakoniec podarilo získať späť svoju autoritu legitímneho pápeža. V roku 1177 sa v Benátskej dohode zaviazal, že zvolá synodu, ktorej úlohou bude odstrániť následky tohto rozdelenia.

Okrem textu schválených kánonov sa z tohto koncilu nezachovali žiadne iné písomnosti, súdobé kroniky i ďalšie dokumenty nám však do istej miery dovoľujú rekonštruovať vtedajšie pomery.

Kánony

upraviť

V rámci troch zasadaní koncilu – 5., 14. a 19. marca 1179 – bolo prijatých 27 kánonov:

  • Kánon I stanovuje, že pre zvolenie pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov kardinálov.
  • Kánon II anuluje rozhodnutia protipápežov Viktora IV. (Octaviano de Monticelli) a Kalixta III. (Johannes zo Strumy).
  • Kánon III stanovuje najnižší požadovaný vek pre funkciu biskupa na 30 rokov.
  • Kánon IV stanovuje hornú hranicu výdavkov potrebných na zaopatrenie klerika; vyzýva k uvážlivosti v otázke výberu daní a poplatkov.
  • Kánon V stanovuje vyživovaciu povinnosť biskupa voči klerikovi, ktorý nemá benefícium.
  • Kánon VI požaduje dodržiavanie stanovených termínov tak v prípade udelenia trestu exkomunikácie ako i v prípade podania opravného prostriedku proti exkomunikácii.
  • Kánon VII zakazuje vyberanie poplatkov za pohreb, sobáš či udelenie iných sviatostí. Okrem toho sa zakazuje vyberať akékoľvek nové poplatky či zvyšovať tie už zavedené.
  • Kánon VIII zakazuje určovanie nároku na benefícium, ak je ono ešte obsadené. Ak sa benefícium uvoľní, rozhodne o jeho obsadení do šiestich mesiacov miestny biskup, inak musí zabezpečiť jeho obsadenie kapitula kanonikov.
  • Kánon IX potvrdzuje autoritu miestnych biskupov nad Rádom templárov i Rádom johanitov, ktoré sa pokúšali, zneužijúc svoje privilégiá, vymaniť spod tejto autority.
  • Kánon X zakazuje mníchom súkromné vlastníctvo; zakazuje kúpiť si prijatie do kláštora.
  • Kánon XI sa vyhráža klerikom žijúcim v konkubináte odňatím benefícia a vylúčením z klerického stavu alebo núteným odchodom do kláštora. Biskupi sa tiež majú postarať o to, aby ich klerici zbytočne nenavštevovali ženské kláštory.
  • Kánon XII zakazuje klerikom počnúc subdiakonmi, ale i klerikom s ešte nižším svätením, ktorí žijú z benefícií, aby v súdnych sporoch vykonávali úlohu advokáta alebo zákonného zástupcu.
  • Kánon XIII zakazuje klerikom kumuláciu benefícií a zdôrazňuje ich rezidenčnú povinnosť.
  • Kánon XIV pod trestom exkomunikácie zakazuje laikom rozhodovať o prideľovaní cirkevných úradov.
  • Kánon XV zakazuje privlastňovanie si cirkevného majetku a prenášanie biskupských jurisdikčných kompetencií na dekanov.
  • Kánon XVI stanovuje, že rôzne menšinové námietky nie sú oprávnené zablokovať investitúru, a vyhlasuje, že závery prijaté väčšinou sú záväzné, bez možnosti podania opravného prostriedku.
  • Kánon XVII priznáva biskupovi najvyššie rozhodovacie právo v sporoch o výkon ius praesentandi (tzv. prezentačného práva) a ius patronatus (patronátneho práva).
  • Kánon XVIII nariaďuje, aby boli v kláštorných a biskupských školách zamestnaní učitelia, ktorí by vzdelávali chudobných študentov a klerikov zadarmo.
  • Kánon XIX sa ohradzuje voči zásahom svetskej vrchnosti do cirkevných záležitostí (…„dnes je to horšie než za čias faraónov“...) a zakazuje využívať cirkevné majetky na financovanie vojenských záležitostí.
  • Kánon XX zakazuje usporiadavať rytierske turnaje; kto pri nich príde o život, tomu sa odoprie cirkevný pohreb.
  • Kánon XXI dôrazne žiada, aby sa nebojovalo (aby sa zachoval Pax Dei) od stredy večera do pondelka ráno, počas celého vianočného obdobia a v celom pôstnom období až do veľkonočnej nedele.
  • Kánon XXII požaduje, aby bola garantovaná bezpečnosť pre cestujúcich duchovných, pre pútnikov, obchodníkov a všetkých roľníkov vrátane ich zvierat na ceste k ich poliam; požaduje ich oslobodenie od lokálnych cestných mýt, ktoré nemajú oficiálne kráľovské povolenie.
  • Kánon XXIII povoľuje, aby bol v komunitách chorých na malomocenstvo postavený chrám a bol im pridelený kňaz.
  • Kánon XXIV uvaľuje zbrojné embargo na Saracénov a zakazuje kresťanom zúčastňovať sa na (saracénskych) námorných pirátskych výpravách.
  • Kánon XXV pod trestom exkomunikácie zakazuje požadovať úroky. Klerik, ktorý úžerníkovi neodoprie riadny cirkevný pohreb, bude okamžite suspendovaný.
  • Kánon XXVI zakazuje Židom a Saracénom, aby si najímali kresťanských otrokov, ktorí sa budú starať o ich deti alebo vykonávať u nich iné služby. Svedectvo Žida pred súdom sa nesmie uprednostniť pred svedectvom kresťana. Princíp kresťanskej ľudskosti však káže Židov tolerovať. Židom, ktorí konvertovali na kresťanstvo, svetská vrchnosť uznáva a v plnej miere garantuje ochranu ich vlastníckych práv.
  • Kánon XXVII vyhlasuje exkomunikáciu juhofrancúzskych katarov a všetkých podobných hnutí spolu s ich podporovateľmi. Zároveň vyzýva všetkých veriacich, aby, pre odpustenie hriechov a spásu svojich duší, bránili kresťanstvo, ak to bude nevyhnutné, aj násilnými prostriedkami. Vládnucim kniežatám sa povoľuje urobiť si z heretikov otrokov a skonfiškovať ich majetok. Účasťou na križiackej výprave sa dá docieliť skrátenie uloženej doby pokánia a súčasne je účastníkom garantovaná mimoriadna pápežská ochrana.

Literatúra

upraviť
  • ALBERIGO, G. (ed.). Konzilien des Mittelalters. Paderborn: Schöningh Verlag, 2000. ISBN 3506798049.
  • FOREVILLE, Raymonde. Lateran I – IV. (Übersetzung des frz. Originals, Paris 1965.: Geschichte der ökumenischen Konzilien. Band 6. Mainz: Matthias-Grünewald-Verlag, 1970. ISBN 3786702861.)

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drittes Laterankonzil na nemeckej Wikipédii.