Tretia francúzska republika
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. odstránenie zabudnutej šablóny Pracuje sa, môže vyžadovať kontrolu |
Tretia francúzska republika (francúzsky: Troisième République) bol systém vlády prijatý vo Francúzsku od 4. septembra 1870, keď sa počas francúzsko-pruskej vojny rozpadlo druhé francúzske cisárstvo, až do 10. júla 1940, keď Francúzsko padlo počas druhej svetovej vojny, na základe čoho sa vytvorila vichystická vláda.
| Francúzska republika République française
| |||||||||
| Hymna: Marseillaisa | |||||||||
| Motto: Liberté, égalité, fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo) | |||||||||
Geografia
| |||||||||
Najvyšší bod
|
|||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
41 630 000 (v roku 1914)
| ||||||||
Od roku 1905 oficiálne žiadne
| |||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
Vznik
|
|||||||||
Zánik
|
|||||||||
| |||||||||
.svg)
.svg)
.svg){kind=small}
Počiatkom Tretej republiky dominovali politické rozvraty spôsobené francúzsko-pruskou vojnou v rokoch 1870–1871, ktorú republika naďalej viedla aj po abdikácii Napoleona III. v roku 1870. Tvrdé reparácie, ktoré si Prusi po vojne vymohli, mali za následok stratu francúzskych regiónov Alsaska (ponechali si Territoire de Belfort) a Lotrínska (severovýchodná časť, t. j. dnešný departement Moselle), sociálne otrasy a vznik tzv. Parížskej komúny. Prvé vlády Tretej republiky uvažovali o obnovení monarchie, avšak nezhody týkajúce sa povahy tejto monarchie a právoplatného držiteľa trónu sa nepodarilo vyriešiť. V dôsledku toho sa Tretia republika, pôvodne plánovaná ako dočasná vláda, namiesto toho stala trvalou formou francúzskej vlády.
Francúzske ústavné zákony z roku 1875 definovali zloženie Tretej republiky. Pozostávala z Poslaneckej snemovne a Senátu, ktoré tvorili zákonodarnú zložku vlády, a prezidenta, ktorý slúžil ako hlava štátu. Vo funkciách prvých dvoch prezidentov, Adolpha Thiersa a Patricea de MacMahona, dominovali výzvy na znovunastolenie monarchie, avšak rastúca podpora republikánskej formy vlády medzi francúzskym obyvateľstvom a rad republikánskych prezidentov v 80. rokoch 19. storočia postupne zmarili vyhliadky na obnovu monarchie.
Tretia republika zriadila mnohé francúzske koloniálne dŕžavy vrátane Francúzskej Indočíny, Francúzskeho Madagaskaru, Francúzskej Polynézie a veľkých území v západnej Afrike počas delenia Afriky, ktoré všetky získala počas posledných dvoch desaťročí 19. storočia. V prvých rokoch 20. storočia dominovala Demokratická republikánska aliancia, ktorá bola pôvodne koncipovaná ako stredoľavicová politická aliancia, no postupom času sa stala hlavnou stredopravicovou stranou.[chýba zdroj] Obdobie od začiatku prvej svetovej vojny do konca tridsiatych rokov minulého storočia sa vyznačovalo ostro polarizovanou politikou medzi Demokratickou republikánskou alianciou a radikálmi. Vláda padla necelý rok po vypuknutí druhej svetovej vojny, keď nacistické vojská obsadili veľkú časť Francúzska, a nahradili ju súperiace vlády Slobodné Francúzsko pod vedením Charlesa de Gaulla (La France libre) a Francúzsky štát pod vládou Philippa Pétaina (L'État français).
Počas 19. a 20. storočia bola francúzska koloniálna ríša druhým najväčším koloniálnym impériom na svete hneď po Britskom impériu; na svojom vrchole v 20. a 30. rokoch 20. storočia sa rozprestierala na ploche 13 500 000 km2. Čo sa týka počtu obyvateľov, v predvečer druhej svetovej vojny malo Francúzsko a jeho koloniálne dŕžavy len 150 miliónov obyvateľov, v porovnaní s 330 miliónmi v samotnej Britskej Indii.
Adolphe Thiers nazval republikanizmus v 70. rokoch 19. storočia „formou vlády, ktorá najmenej rozdeľuje Francúzsko“; politika za Tretej republiky bola však ostro polarizovaná. Naľavo stálo reformné Francúzsko, dedič Francúzskej revolúcie. Na pravej strane stálo konzervatívne Francúzsko, zakorenené v roľníctve, rímskokatolíckej cirkvi a armáde.[1] Napriek ostro rozdelenému elektorátu Francúzska a vytrvalým pokusom o jeho zvrhnutie, Tretia republika vydržala sedemdesiat rokov, čo z nej robí najdlhšie trvajúci systém vlády vo Francúzsku od rozpadu Ancien Régime v roku 1789.[2]
Prezidenti Tretej republiky
upraviť- Adolphe Thiers, 1871 – 1873
- Patrice de Mac-Mahon, 1873 – 1879
- Jules Grévy, 1879 – 1887
- Marie François Sadi Carnot, 1887 – 1894
- Jean Casimir-Perier, 1894 – 1895
- Félix Faure, 1895 – 1899
- Émile Loubet, 1899 – 1906
- Armand Fallières, 1906 – 1913
- Raymond Poincaré, 1913 – 1920
- Paul Deschanel, február 1920 – september 1920
- Alexandre Millerand, 1920 – 1924
- Gaston Doumergue, 1924 – 1931
- Paul Doumer, 1931 – 1932
- Albert Lebrun, 1932 – 1940
Referencie
upraviť- ↑ LARKIN, Maurice. Religion, Politics and Preferment in France Since 1890: La Belle Epoque and Its Legacy. [s.l.] : Cambridge University Press, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-521-52270-0. S. 3.
- ↑ FITZSIMMONS, Michael P.. The Night the Old Regime Ended August 4, 1789 and the French Revolution. [s.l.] : Penn State University Press.. Dostupné online. ISBN 978-0-271-02899-6.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia francúzska republika
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Francouzská republika na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |