Tretia ríša (propagandistický pojem)

Tretia ríša (nem. Drittes Reich) je dnes označenie celého obdobia nacistického Nemecka, ale v samotnom nacistickom Nemecku sa názov používal viac-menej len do konca 30. rokov. V stredoveku mal tento termín náboženský význam - vláda Ducha svätého (pozri dole).

Nacistické NemeckoUpraviť

Nacistické Nemecko sa samo nazývalo Treťou ríšou v nadväznosti na bismarckovskú druhú ríšu (od roku 1871) a prvú Svätú ríšu rímsku (existovala do roku 1806). Chcelo sa tak stotožniť s údajne lepšou minulosťou.

V nacistickej propagande hral pojem „Tretia ríša“ svoju úlohu len krátky čas. Už od roku 1938, po pripojení Rakúska, sa uprednostňoval pojem „Veľkonemecká ríša“ (Großdeutsches Reich), a v júli 1939 ministerstvo propagandy odporučilo pojem „Tretia ríša“ nepoužívať. Dôvodom boli posmešky odporcov režimu, ktorí Hitlerovu Tisícročnú ríšu parodovali ako Štvrtú ríšu a nacistickému vedeniu prekážalo aj náboženské pozadie Svätej ríše rímskej.

Po skončení vojny sa však pojem Tretia ríša vžil ako bežné označenie Nemecka pre celé nacistické obdobie 19331945.

Skoršie používanie pojmuUpraviť

Tretia ríša je v skutočnosti náboženský pojem, ktorý súvisí s chiliastickými hnutiami a ktorí používal pôvodne Joachim z Fiore. Podľa neho možno dejiny rozdeliť do troch období či ríš podľa jednotlivých osôb Trojice.

V 20. rokoch 20. storočia bol tento pojem politicky zneužitý pri vzostupe NSDAP k moci. Vo svojej knihe Das dritte Reich (1923) opísal Arthur Moeller van den Bruck autoritársku utópiu podľa myšlienok národného socializmu, ktorá mala povstať ako následník nemeckého cisárstva, ktoré zaniklo s koncom 1. svetovej vojny.

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí říše (propaganda) na českej Wikipédii. Ani pôvodný článok však nemá uvedené zdroje.