Trnávka (okres Dunajská Streda)

obec na Slovensku

Trnávka (maď. Csallóköztárnok, nem. Tyrnaugedl aj Tirnaugel) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie písomnosti z rokov 1345, 1355 atď. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterházyovci, Zichyovci, Baldácsyovci, Batthyanyovci a začiatkom 20.storočia grófska vetva rodu Pongrácz. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.)

Trnávka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°00′50″S 17°24′20″V / 48,013889°S 17,405556°V / 48.013889; 17.405556
Rozloha 7,97 km² (797 ha) [1]
Obyvateľstvo 504 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 63,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Attila Horváth[3] (MOST-HÍD)
PSČ 930 32 (pošta Blatná na Ostrove)
ŠÚJ 501956
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.

KaplnkaUpraviť

Bola postavená v rokoch 1848-1850 pod vedením murárskeho majstra Neshlebu z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtenstein. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia.

ŠkolaUpraviť

Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.

Požiarny zborUpraviť

Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.

Kultúrne pamiatkyUpraviť

Socha Svätej Trojice - dala ju postaviť obec roku 1863 na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce. Kamenný kríž, ktorý dal postaviť pán Antal Németh oproti domom v majeri. Drevený kríž, ktorý dal postaviť pán Vendel Szalay roku 1903. Ďalší drevený kríž dal postaviť roku 1908 Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka. Roku 1921 dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok postaviť Sochu hrdinov na počesť obetiam Prvej svetovej vojny. Pán Imrich Németh a jeho pani dali roku 1936 postaviť v cintoríne tzv. Veľký kríž. Roku 1937 sa slávnostne odhalila Pamätné tabuľa hrdinov vojny. Roku 1999 bola v priestoroch kostola umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku prenasledovných a násilne vysťahovných obyvateľov obce v rokoch 1946-1948.

Tradičné ľudové zvykyUpraviť

V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.

Počet obyvateľovUpraviť

Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

ZdrojUpraviť

  • Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska
  • FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet.
  • BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka...
  • Kol. aut.: Ottova encyklopédia Slovensko
  • HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza...
  • IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek...
  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
  • TRNÁVKA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 324.
  • Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného...
  • BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye
  • TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka