Trolejové vedenie

Trolejové vedenie je vedenie, slúžiace na napájanie koľajových vozidiel alebo trolejbusov elektrickou energiou. Je to hlavná súčasť trakčného vedenia. Trolejové vedenie sa skladá zo závesného lana a vodorovného trolejového lana (iné názvy: trolejový drôt, trolejový vodič, trolej), pričom pri trolejbusoch sú závesné laná a trolejové drôty dva vedľa seba. Trolejový drôt je vodič, ktorý slúži na vlastné napájanie vozidla elektrinou; býva z medi alebo ocele a má zvláštny prieriez (aby sa dal zhora zachytiť). Je zavesený v danej výške nad koľajou, prípadne v danej výške nad povrchom vozovky. Vozidlo udržiava kontakt s trolejovým vedením prostredníctvom zberača, ktorý sa nazýva trolejový zberač alebo pantograf.[1][2]

Prierez trolejovým drôtom

Po prvých pokusoch s elektrickou trakciou v roku 1879 a nasledujúcich rokoch, kedy na napájanie slúžili priamo vzájomne izolované koľajnice alebo napájacia koľajnica, bolo prvýkrát v roku 1881 použité v parížskej električke vrchné napájanie. Vodič v tomto prípade tvorila rúrka.

Názov trolejové vedenie má pôvod v anglickom slove "trolley", čo znamená vozík. Najstaršie trolejbusy boli napájané prostredníctvom vozíka, ktorý sa vozil po vedení. Ťahaný bol pomocou kábla spojeného s vozidlom.

ZdrojeUpraviť

  1. trolejové vedení; trolejový sběrač; trolejový vodič. In: Technický slovník naučný 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 8086044165. s. 163 – 4.
  2. CSÁDEROVÁ, Ľubomíra; MARSINOVÁ, Daniela. Elektrotechnický náučný slovník. 8. zv : Využitie elektrickej energie. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1990. 376 s. ISBN 80-05-00106-1. S. 295.

Iné projektyUpraviť