Tunel Branisko
Tunel Branisko je slovenský diaľničný tunel na diaľnici D1, ktorý sa nachádza na úseku medzi Beharovcami a Fričovcami, na rozhraní okresov Levoča a Prešov, v katastrálnom území obcí Široké a Korytné. So svojou dĺžkou 4 975 m je v súčasnosti najdlhším prevádzkovaným dopravným tunelom na Slovensku[1].
| Tunel Branisko | |
| diaľničný tunel | |
 Západný portál
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Cesta |  Beharovce-Široké
|
| Prechod cez | pohorie Branisko |
| Súradnice | 48°59′47″S 20°54′19″V / 48,996508°S 20,905181°V |
| Dĺžka | 4 975 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Staviteľ | Váhostav a.s , ZPA Krížik a.s. |
| Stavebné náklady | 8,5 miliardy Sk |
| Začiatok výstavby | 1. apríl 1996 |
| - Otvorenie 1. tubusu | 29. jún 2003 |
| Správca | Národná diaľničná spoločnosť |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Branisko Tunnel | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tunel nahradil náročný prechod cez priesmyk Branisko po štátnej ceste I/18, ktorý leží vo výške 751 m n. m. v pohorí Branisko.
Podľa SSC bola v roku 2015 priemerná denná intenzita dopravy 10 359 áut/deň.[2]
HistóriaUpraviť
Razba tunela sa začala razením prieskumnej štôlne v osi ľavého (severného) tubusu v apríli roku 1996[3][4]. Prerazený bol v decembri 1997 a dnes slúži ako úniková štôlňa v prípade nehody v tuneli. V budúcnosti sa stane základom pre druhý definitívny tubus pre automobilovú dopravu[5].
Južnú, definitívnu tunelovú rúru začali raziť v máji 1997 a slávnostne bola prerazená dňa 1. mája 1999 za prítomnosti vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu[6]. Pri stretnutí oboch častí tunela počas razenia vznikla odchýlka iba 13 milimetrov[4]. V ďalších mesiacoch nasledovala úprava interiéru tunela, výstavba vetracích šácht a vozovky a inštalácia technologického zariadenia. K slávnostnému otvoreniu tunela v polovičnom profile došlo dňa 29. júna 2003[4]. Do 1. októbra 2003 bol tunel len v skúšobnej prevádzke a maximálna rýchlosť v ňom bola obmedzená na 60 km za hodinu[4]. Na dostavbu druhej tunelovej rúry v súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020.
Na jar v roku 2012 bol tunel uzavretý, boli nutné opravy "štrbinovej kanalizácie, oprava odsávacích ventilátorov a komplexné skúšky technológií" a vodorovného značenia.[7]
ParametreUpraviť
Dĺžka razenej časti sprevádzkovaného južného tubusu tunela je 4822 metrov. Dĺžka západného, spišského portálu je 73,4 metra a východného, šarišského portálu 79,2 m, teda celková dĺžka tubusu je 4974,6 metra. Maximálne stúpanie v tuneli je 1,2 percenta a celkový svetlý prierez tubusu 68 metrov štvorcových. Prívod čerstvého vzduchu je zabezpečený od portálov, opotrebovaný vzduch je odvádzaný cez vetraciu šachtu hlbokú 120 metrov s priemerom 7 metrov, ktorá sa nachádza približne v polovici tunela[8].
V tuneli je dohromady šesť núdzových zálivov, z toho sú štyri jednostranné a dva obojstranné. Vozovka je cementobetónová a prevádzkovaný tubus je prepojený so súbežnou únikovou štôlňou na trinástich miestach, v priemere na každých 360 metroch. V tuneli sa nachádza spolu 22 núdzových SOS hlások, priemerne na každých 240 metroch a na každých 120 metroch sú umiestnené protipožiarne výklenky s hydrantmi[8]. Nachádza sa v ňom približne 650 svetiel.
V interiéri tunela je pomocou vyžarovacieho kábla cez vyžarovacie štrbiny na frekvencii 92,2 MHz šírený rádiový signál stanice Rádio Slovensko (Slovenský rozhlas 1)[4].
KritikaUpraviť
Výstavba tunela je kritizovaná najmä kvôli jej predraženiu, pričom existencia faktúr za nevykonané práce vzbudzuje podozrenie z tunelovania rozpočtu na tento projekt. Dodávka technologického vybavenia tunela bola údajne predražená takmer trojnásobne z pôvodných 670 miliónov korún na 1,97 miliardy korún. Peniaze údajne odišli na súkromné účty osôb zo Slovenska v švajčiarskych bankách[9].
Pochybné financovanie sa prejavilo pri poddimenzovanom geologickom prieskume, ktorý mal za následok nevhodné umiestnenie portálov tunela. V dôsledku toho došlo počas stavby k opakovanému zaplaveniu portálových častí stavby.
ReferencieUpraviť
- ↑ Zoznam tunelov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Prešovský kraj | Slovenská správa ciest - ssc.sk [online]. www.ssc.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Zajtra v programe premiéra: Kontrolný deň výstavby diaľnic [online]. Bratislava : TASR, Mesto.sk, 11.04.1996, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Tunel Branisko [online]. [Cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Tunelári [online]. 20.07.2007, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Diaľničným tunelom pod Braniskom prešli v sobotu prvé autá [online]. Obec Široké, 03.05.1999, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
- ↑ TIMKOVÁ, Ingrid. Tunel Branisko už vyčistili [online]. Bratislava : Denník SME, 04.05.2012, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
- ↑ a b Tunel Branisko [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Tunelári v tuneli [online]. Extra Plus, máj 2008, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tunel Branisko
