Tuviansko

republika Ruskej federácie

Tuviansko (do roku 2000 Tuva), dlhý tvar Tuvianska republika, (po rusky Республика Тыва, po tuviansky Тыва Республика) je republika Ruskej federácie ležiaca na juhu Sibíri. Má 305 510 obyvateľov a 170 500 km². Hlavným mestom je Kyzyl.

Tuvianska republika
Vlajka Štátny znak
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Hlavné mesto Kyzyl
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky


Štátne zriadenie

Vznik
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
170 500 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2002)
 • hustota (2002)
 
305 510

1.8/km²
Mena ()
Časové pásmo
 • Letný čas
+7 (UTC)
(UTC)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +

Súradnice: 51°47′00″S 94°45′00″V / 51,783333333333°S 94,75°V / 51.783333333333; 94.75

Dejiny upraviť

Do 18. storočia krajinu kontrolovali Mongoli, potom ju ako súčasť Vonkajšieho Mongolska ovládla čchingská Čína, a to až do roku 1911. Od roku 1860 začalo na základe rusko-čínskej zmluvy ruské osídľovanie[chýba zdroj]. Počas čínskej revolúcie v roku 1911 oblasť obsadila ruská armáda a Tuva sa stala formálne nezávislou pod ruským protektorátom. Počas ruskej občianskej vojny krajinu obsadili boľševici a v roku 1921 vyhlásili nezávislú Tuviansku ľudovú republiku (Tannu Tuva), ktorá existovala až do roku 1944, kedy ju anektovalo ZSSR. O legálnosti tohto činu sa v Tuve dodnes vedú spory[chýba zdroj].

Názvy upraviť

Pôvodný názov Tuvianskej republiky, ktorá vznikla v roku bol 1921, bol Tannu-Tuva, Tannu-Tuva Ulus, po tuviansky Tangdy-Tyva. Tento názov platil až do prijatia ústavy v roku 1926. Odvtedy sa používal názov Tuvianska aratská republika (skrátene TAR), ktorý sa do ruštiny zvyčajne prekladal ako Tuvinskaja Narosnaja Respublika – Tuvianska ľudová republika.

Prírodné pomery upraviť

Väčšia časť republiky sa nachádza na náhornej plošine s priemernou nadmorskou výškou 600 m n. m. Tú obklopujú vysoké hory – zo severnej strany Západný Sajan (pohorie Sajany) a z juhu pohorie Tannu-Ola s najvyšším vrcholom Mongun Tajga (3 351 m). Hlavnou riekou je Jenisej; jej dve zdrojnice Velký (Bolšoj) a Malý (Malyj) Jenisej sa zlievajú v Kyzyle. Západná časť Tuvy odvodňuje ďalší prítok rieky Jenisej, rieka Chemčik. Podnebie je drsné, kontinentálne, s priemernými teplotami −32 °C v januári a 18 °C v júli.

Obyvateľstvo upraviť

Asi 77% obyvateľov tvoria turkickí Tuvianci, Rusov je 21 % a majú prevahu hlavne v mestách. Medzi najrozšírenejšie náboženstvo patrí tibetský budhizmus, šamanizmus a pravoslávna cirkev.

Ekonomika upraviť

Okrem poľnohospodárstva (chovu sobov, jakov a ťiav) je v krajine rozvinutá aj ťažba nerastných surovín (hlavne uhlia, kobaltu, zlata, železnej rudy), kovospracujúci, drevospracujúci a potravinársky priemysel. Väčšina priemyslu sa nachádza okolo hlavného mesta a druhého najväčšieho mesta Ak-Dovurak.

Ďalšie mestá upraviť

Galéria upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tuviansko

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tuva na českej Wikipédii.