Tyrtaios (starogr. Τυρταιος) bol grécky lyrický (elegický) básnik v 7. storočí pred Kr.[1]

Detail Chigi vázy (650/640 pred Kr.) zobrazujúci hoplitov v akcii.

Tyrtaios, iónsky elegický básnik zo 7. storočia ped Kr.[2], bol možno pôvodne aténsky učiteľ (ale to je málo pravdepodobné, je tiež možné, že pochádzal z Milétu[3]). Pred druhou messénskou vojnou (vypukla najskôr v polovici 7. stor. pred Kr.) žil v Sparte a povzbudzoval Sparťanov vojenskými piesňami v elegickom distichu, aby dobyli Messéniu, ktorá sa snažila zbaviť spartskej nadvlády.[4] Alexandrijskí učenci na prelome 3. a 2. stor. pred Kr. rozdelili jeho básne do piatich kníh (papyrusových zvitkov). Písal pre Sparťanov a bol zakladateľom spartskej vojenskej poézie (zbásnil kódex vojenských a občianskych povinností Sparťanov[5]).[1] Tyrtaios zomrel okolo roku 637 pred Kr.[3]

Z Tyrtaiovych diel sa do dnešných dní zachovalo len niekoľko fragmentov (necelých 200 veršov[6]). V jeho elégiach sa striedal daktylsky hexameter (metrum epickej poézie) s pentametrom. Výraz elegos je možno odvodený od slova označujúceho flautu, ktorá kedysi pravdepodobne doprevádzala prednes.[7] Dĺžka týchto zachovaných fragmentov sa značne líši. Tri z týchto elegií sa nám zachovalo na papyrusoch (dva papyrusy zo staroegyptského mesta Oxyrhynchos P. Oxy. 2824, P. Oxy. 3316 a tretí papyrus P. 11675 v Hermopolise (El-Ashmunein))[8] Ostatné texty sú známe z iných antických diel.[9]

Tyrtaios, podobne ako Homér, píše o radosti víťazov a nešťastí porazených. Oslavuje hrdinskú smrť mladých bojovníkov v boji. Túto česť však, na rozdiel od Homéra, nedopraje iba bojovníkom - šľachticom, a zdôrazňuje, že môže byť dopriata každému. Udatní sú všetci občania Sparty, nie iba niektorí hrdinovia - už byť Sparťanom znamená patriť k elite. Vo svojej slávnej 9. elégii ide Tyrtaios ešte ďalej, keď píše, aby vydržali bojovať až do smrti, lebo cnosť (arété) muža nespočíva v dosiahnutých víťazstvách v zápase alebo behu, ani vo fyzickom vzhľade a sile, v literárnom talente, alebo v spoločenskom postavení, hoci by bol kráľom, ale vo vytrvalosti a zásluhách v boji.[3][6]

"Zomrieť v prvých radoch je krásne, ak padne v boji
chrabrý, statočný muž, bojujúci za svoju vlasť.
Rodnú však opustiť obec a žírne domovské lány,
žobraním hľadať si chlieb najhoršie je zo všetkých bied ... "[6]

V tomto sa ukazuje vývoj od ideálu bojovníka - hrdinu v tradičnom podaní Homéra, k ideálu viac civilnému - k ideálu občana bojujúceho bok po boku s ostatnými občanmi v slávnej gréckej falange, k ideálu uzavretej občianskej spoločnosti gréckej polis. V tomto ohľade teda Tyrtaios nie je len hovorcom Sparty, ale všetkých gréckych mestských štátov.[6]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 298.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 377.
  3. a b c Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 80.
  4. Václav Marek, Pavel Oliva, Petr Charvát. Encyklopedie dějin starověku. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-201-8. S. 283.
  5. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 221.
  6. a b c d PORUBJAK, Matúš. Umiernená zúrivosť (Nová role thúridos alké u Tyrtaia) [online]. Studia philosophica, 2015. S. 21-31. Dostupné online.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 273.
  8. LDAB | Leuven Database of Ancient Books, List of texts [1]
  9. M. L. West, Oxford University Press, Greek Lyric Poetry: The Poems and Fragments of the Greek Iambic, Elegiac, and Melic Poets (Excluding Pindar and Bacchylides) Down to 450 BC str. 13 [2]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tyrtaios ze Sparty na českej Wikipédii.

Iné projekty upraviť