Otvoriť hlavné menu
Uhorské kniežatstvo
Magyar Fejedelemség
895/896 – 1000/1001
Geografia
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
kmeňová konfederácia a posvätná diarchia
Vznik
895/896 (zjednotenie a vznik)
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Starí Maďari Starí Maďari
Veľká Morava Veľká Morava
Blatenské kniežatstvo Blatenské kniežatstvo
Gladovo vojvodstvo Gladovo vojvodstvo
Menumorutovo vojvodstvo Menumorutovo vojvodstvo
Geluovo vojvodstvo Geluovo vojvodstvo
Salanovo vojvodstvo Salanovo vojvodstvo
Prvá bulharská ríša Prvá bulharská ríša
Nástupnícke štáty:
Uhorsko Uhorsko

Uhorské kniežatstvo[1][2][3][4][5][6] (maď. Magyar Fejedelemség) je najstaršie doložený uhorský štát v stredoveku, ktorý bol založený niekedy medzi rokmi 895 a 896 ako kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polokočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Kto z nich disponoval väčšou mocou alebo dôležitejším postavením je predmetom dohadov. Isté je len to, že vládnuci titul (podľa niektorých prameňov knieža alebo dokonca chán) bol zrejme prevzatý od Chazarov, od titulu kagana. V priebehu 10. storočia sú pôvodné pohanské náboženstvá nahradené kresťanstvom a maďarská kmeňová konfederácia sa postupne mení a konsoliduje v kresťanské kráľovstvo. Tým sa de iure stáva v roku 1000 alebo 1001, kedy sa knieža Vajk, pokrstený už ako Štefan, necháva korunovať na uhorského kráľa Štefana I.

Obsah

DejinyUpraviť

Vznik Uhorska je spojený s príchodom Maďarov do Panónie a Podunajska. Kočovné kmene prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka.

Vláda ArpádaUpraviť

 
Arpádova busta v Arpádovom parku v Maďarsku

Maďarské kočovné kmene našli v nových sídlach vyspelejšiu kultúru roľníkov pod ochranou Veľkej Moravy a viedli výbojné vojny proti susedom. V roku 896 sa stal Arpád vládcom kmeňov a pod Arpádovým velením snáď v roku 902 alebo 903 porazil vojsko Veľkej Moravy. V roku 906 však bol porazený bavorskými vojskami a veľkomoravským kniežaťom Mojmírom II. Posilnenia svojej pozície sa Arpád dočkal vďaka Frankom, ktorí pozvali na rokovania a zabili maďarských veľmožov. Arpád viedol vojnu proti Bavorom, ktorých v roku 907 poráža pri Brezalauspurcu (dnešná Bratislava). Pretože sa nezachovali pramene o zapojení vojsk Veľkej Moravy, s rokom 907 je už spojený rozpad Veľkej Moravy a slovanské kniežatá sa podriaďujú vo výbojných bitkách Maďarom. Nastáva usídľovanie Maďarov v Podunajskej nížine a preberanie kultúry a spôsobov obrábania pôdy od vyspelejších slovanských susedov.

Arpádovi následníciUpraviť

Arpádovi následníci pokračujú vo výbojoch, ktoré smerom na západ zastavuje až bitka pri Lechu v roku 955. Maďari následne prechádzajú k usadlému spôsobu života a Arpádovci pomaly upevňujú po vzore európskych mocností svoju zvrchovanú moc a pevne sa ujímajú vlády. Prijímajú kresťanstvo za svoje náboženstvo a od čias prvého uhorského kráľa Štefana I. ho tiež horlivo šíria po celej krajine. Pôvodné prevažne slovanské obyvateľstvo bolo nútené asimilovať a prijať nadvládu uhorského kráľa. Ako na juhu v oblasti Blatnohradu a Panónie na západe, tak aj na severe v oblasti Nitrianskeho kniežatstva prevzali od miestnych obyvateľov časť poľnohospodárstva, remeslá a zo začiatku aj spôsob štátnej správy.

ReferencieUpraviť

  1. BAUER, Susan Wise. The History of the Medieval World: From the Conversion of Constantine to the First Crusade. [s.l.] : W. W. Norton & Company, 2010. 640 s. ISBN 978-0-393-07817-6.
  2. HODOS, George H.. The East-Central European Region (An Historical Outline). [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 1999. 157 s. ISBN 978-0-275-95497-0.
  3. WIECZOREK, Alfried; Hans-Martin Hinz. Europa Środkowa Około Roku 1000. [s.l.] : Theiss, 2000. 631 s. ISBN 978-3-8062-1549-6.
  4. TÁRSULAT, Magyar Történelmi. Etudes historiques hongroises 1990: Environment and society in Hungary. [s.l.] : Institute of History of the Hungarian Academy of Sciences, 1990. 314 s.
  5. BARTHA, Antal. Hungarian Society in the 9th and 10th Centuries. [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1975. 147 s. ISBN 978-963-05-0308-2.
  6. BURANBAEVA, Oksana; MLADINEO, Vanja. Culture and Customs of Hungary. [s.l.] : ABC-CLIO, 2011. 212 s. ISBN 978-0-313-38370-0.

LiteratúraUpraviť

  • MADGEARU, Alexandru. The Mission of Hierotheos: Location and Significance. Byzantinoslavica, 2008, s. 119-138. Dostupné online.
  • MADGEARU, Alexandru. Further Considerations on Hierotheos’ Mission to the Magyars. Acta Musei Napocensis, 2017, s. 1-16. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maďarské velkoknížectví na českej Wikipédii.