Umenie neolitu

keramika
príveskový hrebienok
Trethevy Quoit, dolmen v Spojenom Kráľovstve
tento článok je o Umení neolitu.

Ľudia v tomto období dosiahli veľký pokrok, museli však zaň platiť určitými obmedzeniami. Výrazne výtvarný charakter umenia pravekého poľovníka nahradilo umenie meravejších, abstraktnejších, jednoduchších foriem. Porovnanie nádoby v tvare dvoch zvierat z mladšej doby kamennej a spodobnenia bizónov zo staršej doby kamennej dokazuje, že pozorovacia schopnosť človeka silne upadla. Zdôrazňuje sa však pravidelnosť stavby a postoja zvierat. Tento vývoj mal svoj vnútorný zmysel. V zrieknutí sa živosti a bezprostrednosti umenia prejavuje sa hľadanie podstaty všetkých vecí, duše. Praveký roľník veril, že duša sa dá reprodukovať jednoduchými geometrickými tvarmi ktorých sa odráža energickejší, aktívnejší pomer človeka k okoliu. Oslabením zobrazujúceho momentu umenia nebolo ešte ireálne. Skutočnosť sa videla človeku veľmi hlboká, zložitá a mnohostranná a pokúšala sa vyjadriť ju svojimi krajne dômyselnými znakmi.

Spôsob myslenia neolitického človeka sa jasne spozná na reči. Slová neslúžili na označenie jednotlivých vecí, ale tvorili zväzok pojmov. Takým slovom s rozličnými význammi bolo v niektorých jazykoch slovo „obloha“, ktoré narážajúc na oblasť nebeskej klenby znamenalo zároveň aj kruh, ale aj klenbu, oblúk a guľu. Vedľajšie významy zahmlievali, komplikovali pôvodný význam a zakladali sa na vizuálnej podobnosti. V iných prípadoch jedno slovo znamenalo slnko aj soľ, lebo mäso sušili na slnku a soľou ho chránili pred pokazením. Podobne ako slovné znaky aj grafické formy mali mnohonásobný význam. Svojrázne spájanie rozličných významov do jedného znaku sa mimoriadne jasne prejavilo na „predmetoch – vlkolakoch“, ktoré boli v neolite veľmi rozšírené a zodpovedali zložitému obrazovému spôsobu myslenia.

Nástroj nielenže bol pokrytý zobrazeniami, ale často sa s nimi spájal do jediného predmetu s dvojakým významom. Luk prostredníctvom ktorého ruka strelca ľahšie dosiahla vzdialené predmety, dostal podobu človeka. Človek mu tak chcel dať silu dušou obdarenej bytosti. Spomedzi „predmetov-vlkolakov“ pozoruhodné sú najmä príveskové hrebienky. Niektoré naznačujú podobu človeka, iné vtáka, oblohu (obyčajne sa spája s obrazom hlavy) alebo dážď kropiaci zem. V inom prípade vybieha hrebienok do zvieracej hlavy, takže zuby tu vyzerajú ako nohy. Praveký človek dával rozličným predmetom viacznačný význam nielen preto, aby podnietil svoju fantáziu. Vyjadroval tým aj svoje predstavy o rozmanitosti a bohatstve života vo všetkých jeho prejavoch čoho výrazom sú aj najstaršie mýty a ľudové povesti. V umení sa popritom vyvíjal ešte aj zmysel pre rytmické formy a pre kompozíciu.

V mladšej dobe kamennej vznikajú prvé kamenné pamiatky monumentálneho staviteľstva: menhiry, dolmeny a kromlechy. Rozšírené sú najmä na začiatku bronzovej doby. Tieto pamiatky nemajú tesne vymedzenú funkciu. Ich existenčná opodstatnenosť je v tom, že vyjadrujú jednotu a silu tlupy, úsilie človeka vytvoriť niečo významné a veľké. Keďže tieto pamiatky majú obrovské rozmery a majú popritom veľmi jednoduchý tvar, ich výrazová sila je predovšetkým v ich veľkosti. Sú pôsobivé najmä vtedy, keď vedľa nich stojí človek. Účel týchto kamenných pamiatok doteraz nikto neobjasnil pravdepodobne preto, lebo sa jasne neprejavuje.

Iné projektyUpraviť