United States Army Air Forces

United States Army Air Forces (skratka: USAAF alebo AAF; v preklade: Armádne vzdušné sily USA[1] alebo Vzdušné sily Armády USA[2]) boli autonómnou leteckou zložkou Armády Spojených štátov (United States Army) počas druhej svetovej vojny a krátko po nej. Vznikli 20. júna 1941 reorganizáciou Leteckého zboru Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps), ktorý sa stal zároveň podriadenou časťou Armádnych vzdušných síl USA. Od marca 1942 boli armádne vzdušné sily na rovnocennej úrovni ako armáda a vojenské námorníctvo. Súčasťou armády tak boli skôr len po formálnej stránke, ale zároveň neboli úplne samostatnou zložkou Ozbrojených síl Spojených štátov (United States Armed Forces). Tou sa stali 18. septembra 1947, kedy na základe Zákona o národnej bezpečnosti z roku 1947 vznikli súčasné Vzdušné sily Spojených štátov (United States Air Force).

United States Army Air Forces
Rukávový znak Vzdušných síl Armády USA

Rukávový znak Vzdušných síl Armády USA
KrajinaUSA (1912-1959) Spojené štáty
Existencia1941 – 1947
Vznik20. jún 1941
Zánik18. september 1947
Typvzdušné sily
Funkcialetecký boj
Veľkosť~2 400 000 letcov (marec 1944)
~80 000 lietadiel (júl 1944)
Velitelia
Nadradené jednotkySeal of the United States Department of War.png United States Army
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
Insígnie
Znakpozri vývoj leteckého výsostného znaku United States Army Air Forces

NázovUpraviť

  • ** Letecký zbor Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps) sa 20. júna 1941 stal podriadenou časťou Armádnych vzdušných síl USA (United States Army Air Forces). Aj keď bol zbor ako organizácia zrušený 9. marca 1942, napriek tomu zostal až do 18. septembra 1947 ako jedna zo zložiek Armády Spojených štátov (United States Army).

OrganizáciaUpraviť

 
Náborový plagát Vzdušných síl Armády USA
Vďaka náborovému filmu Winning Your Wings (1942) narukovalo do amerických armádnych vzdušných síl 150 000 nových letcov

Základnou jednotkou Armádnych vzdušných síl USA bola skupina (Group). Skupina pozostávala väčšinou z troch (niekedy aj viacej) letiek (Squadron)[pozn. 1] rovnakého určenia, napr. stíhacie (Fighter; predtým Pursuit), bombardovacie (Bombardment), prieskumné (Reconnaissance) atď. Letka väčšinou disponovala 16 lietadlami.[4]

Niekoľko skupín tvorilo krídlo (Wing). Rovnako ako skupina a letka bolo aj krídlo označované arabským poradovým číslom. Vyšším organizačným a administratívnym stupňom bola letecká divízia (Division) a letecké veliteľstvo (Command). Leteckú divíziu tvorilo niekoľko krídel a tiež sa označovala arabským poradovým číslom. Letecké veliteľstvo patrilo pod veliteľstvo leteckej armády (Air Force) a označovalo sa rímskym poradovým číslom. Letecké veliteľstvá mohli mať v rámci leteckej armády rôzne určenie, napr. u Deviatej leteckej armády (Ninth Air Force) existovalo IX. veliteľstvo taktického letectva (IX Tactical Air Command, IX TAC) a tiež IX. veliteľstvo stíhacieho letectva (IX Fighter Command; IX FC).[4]

Letecká armáda (Air Force) bola administratívne takmer samostatnou jednotkou. Pozostávala z leteckých divízií (Division) a leteckých veliteľstiev (Command). V priebehu druhej svetovej vojny existovalo celkovo 16 leteckých armád, ktoré pôsobili na rôznych miestach:[4]

Veliteľom Armádnych vzdušných síl USA bol generál Henry H. Arnold, ktorý 20. júna 1941 dostal funkciu náčelníka armádnych vzdušných síl (Chief of the Army Air Forces). Armádne vzdušné sily podliehali generálovi George C. Marshallovi – náčelník štábu armády (Chief of Staff of the Army). Vzdušné sily Armády USA mali svojho zástupcu aj v Zbore náčelníkov štábov (Joint Chiefs of Staff), čo bol orgán, kde zasadali americkí aj britskí zástupcovia jednotlivých armádnych zložiek.[4]

Lietadlá Armádnych vzdušných síl USAUpraviť

Armádne vzdušné sily USA používali veľké množstvo lietadiel rôznych typov a určenia pri plnení svojich misií, vrátane mnohých zastaraných lietadiel, ktoré zostali z obdobia pred júnom 1941 od leteckého zboru. Nasledujúce uvedené typy sú tie, ktoré boli v inventári armádnych vzdušných síl najpočetnejšie alebo sa zúčastnili bojov.

Bombardovacie
Stíhacie
 
P-51D-5-NA Mustang (výr. č. 44-13410; E2-C; pomenovaný „LOU IV“) 375. stíhacej letky 361. stíhacej skupiny 8. leteckej armády USA letí nad Anglickom
Pozorovacie
Dopravné
Cvičné
 
Dvojica cvičných lietadiel AT-6C-NT Texan počas letu na Arizonou, 1943
Ľahké viacúčelové, záchranné, vrtuľníky a klzáky

HodnostiUpraviť

Štruktúra hodností a insígnie príslušníkov amerických armádnych vzdušných síl boli rovnaké ako u armády počas druhej svetovej vojny.

DôstojníciUpraviť

11. stupeň 10. stupeň 9. stupeň 8. stupeň 7. stupeň 6. stupeň 5. stupeň 4. stupeň 3. stupeň 2. stupeň 1. stupeň
                     
General of the Army General Lieutenant general Major general Brigadier general Colonel Lieutenant colonel Major Captain First lieutenant Second lieutenant
GA Gen. Lt.Gen. Maj.Gen. Brig.Gen. Col. Lt.Col. Maj. Cpt. 1st Lt. 2nd Lt.

PráporčíciUpraviť

2. stupeň 1. stupeň
     
Chief warrant officer Junior warrant officer Flight officer
W/O2 W/O1 F/O

MužstvoUpraviť

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň 6. stupeň 7. stupeň
                    bez znaku
Master sergeant First sergeant Technical sergeant Staff sergeant Technician third grade Sergeant Technician fourth grade Corporal Technician fifth grade Private first class Private
M/Sgt. 1st Sgt. T/Sgt. S/Sgt. T/3. Sgt. T/4. Cpl. T/5. Pfc. Pvt.

Vývoj leteckého výsostného znaku Armádnych vzdušných síl USAUpraviť

PoznámkyUpraviť

  1. U leteckých jednotiek britského Kráľovského letectva, Juhoafrických vzdušných síl, Kráľovských kanadských, austrálskych a novozélandských vzdušných síl sa výraz „Squadron“ prekladá ako „peruť“. Tento termín však vzhľadom na organizačnú štruktúru a počty lietadiel nie je identický s pojmom „Squadron“ pre letecké jednotky Armádnych vzdušných síl USA, v prípade ktorých je vhodnejší výraz prekladu „letka“.[3]

ReferencieUpraviť

  1. STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Štúdia strategického bombardovania USA, s. 102.
  2. DUDEK, Stanislav; BEJČEK, Václav. Lockheed L-10 Electra (Historie významného typu letounu a jeho návrat na evropské nebe). Praha : Grada Publishing a.s., 2016. 200 s. ISBN 978-80-271-9356-1. Kapitola V tabulkách použité zkratky, s. 123.
  3. STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Spojenecká pomoc USA a Veľkej Británie rezistencii a ich účasť v SNP, s. 54.
  4. a b c d BALOUN, Jiří. United States Army Air Forces [online]. druha.svetova.cz, [cit. 2018-09-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť