Wikipédia

Väčšia legenda o svätom Gerardovi

Väčšia legenda o svätom Gerardovi (lat. Legenda Maior sancti Gerhardi episcopi) je stredoveká legenda opisujúca život čanádskeho biskupa Gerarda. Je mladšia ako tzv. Menšia legenda, rozborom textu sa zistilo, že vznikla v Uhorsku v 2. polovici 13. storočia, len posledná kapitola bola pridaná v 14. storočí.[1]:88

Väčšia legenda o svätom Gerardovi
Legenda Maior sancti Gerhardi episcopi

Iluminácia zobrazujúca (vľavo hore) umučenie svätého Gerarda, (vpravo hore) zvrhnutie Gerardovho tela do Dunaja, (vľavo a vpravo dole) prenesenie a uloženie ostatkov svätého Gerarda v Čanáde, Anjouovské legendárium, 1330, Vatikánska apoštolská knižnica, Vatikán
Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Uhorsko
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner legenda

Obsah upraviť

Legenda opisuje život biskupa Gerarda, ktorého uhorský kráľ Štefan I. menoval v roku 1030 čanádskym biskupom. Zachytáva detailne udalosti Gerardovej mučeníckej smrti. V roku 1046 Uhri nespokojní s panovaním kráľa Petra Orseola pozvali naspäť do krajiny Ondreja, Bela a Leventeho, synov Vazula,[p. 1] bratranca kráľa sv. Štefana, ktorí boli v exile. V Uhorsku zároveň došlo k Vatovmu pohanskému povstaniu. Gerard a ďalší dvaja biskupi Buldus a Bystrík sa vydali v ústrety Ondrejovi a Leventemu, no v Pešti boli prepadnutí pohanským davom a umučení.

Rukopisy a edície upraviť

Text sa zachoval v dvoch kódexoch. Starší rukopis bol napísaný v 15. storočí a nachádza sa v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni. Druhý rukopis je takmer doslovnou kópiou staršieho kódexu a zachoval sa vo Verejnej knižnici v Mníchove. Existovali aj iné varianty textu, pretože legenda o svätom Gerardovi zo 16. storočia, publikovaná v Benátkach, bola založená na verzii odlišnej od verzií zachovaných v dvoch kódexoch.[3]:154 Text legendy je dostupný v maďarčine aj online.[4]

Poznámky upraviť

  1. ↑ Niektoré uhorské kroniky z 13. – 14. storočia (Obrázková kronika, Budínska kronika) pripisujú otcovstvo Ondreja (neskoršieho uhorského kráľa Ondreja I.), Bela (neskoršieho uhorského kráľa Bela I.) a Leventeho Ladislavovi Lysému . Väčšia legenda o svätom Gerardovi je jedným z dobových dokumentov, ktoré správne uvádzajú, že otcom uvedených Arpádovcov je Vazul. Potlačenie Vazulovho otcovstva v kronikách súvisí s tým, že matka neskorších uhorských kráľov bola pohanka, zrejme pečenežského pôvodu a sám Vazul upadol do nemilosti kráľa Štefana a bol oslepený. Dôvodom mohol byť fakt, že v časoch, keď uhorskí králi Belo II. a Gejza II. čelili v 12. storočí nárokom Borisa Kolomanoviča (syna manželky uhorského kráľa Kolomana Eufémie vyhnanej pre podozrenie z cudzoložstva) na uhorský trón, bolo potrebné odstrániť pochybnosti o čistote rodokmeňa uhorských kráľov.[2]:219

Referencie upraviť

  1. ↑ MARSINA, Richard. Legendy stredovekého Slovenska, Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Ed. Pavel Dvořák. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1997. 409 s. ISBN 80-85501-08-2.
  2. ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
  3. ↑ MACARTNEY, C. A. The Medieval Hungarian Historians: A Critical & Analytical Guide. Cambridge : Cambridge University Press, 1953. Dostupné online. ISBN 978-0-521-08051-4.
  4. ↑ Szent Gellért püspök Nagy legendája (14. század) [online]. [Cit. 2023-11-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Väčšia_legenda_o_svätom_Gerardovi&oldid=7785985“