Väznica Leopoldov

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov (aj Pevnosť Leopoldov) je najstaršia väznica na Slovensku. Nachádza sa v meste Leopoldov v priestoroch bývalej Pevnosti Leopoldov postavenej v rokoch 1665 - 1669 po páde pevnosti v Nových Zámkoch, dobytej pri ofenzíve Osmanskej ríše. Pevnosť bola prestavaná na väznicu v roku 1855, prvých väzňov prijala v roku 1856. Neslávne známou sa stala po februárovej revolúcii, kedy v nej česko-slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. V súčasnej dobe má kapacitu 1 502 osôb. Patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže.[2]

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov
(Pevnosť Leopoldov)
Protiturecká pevnosť
historická budova
Vstup do leopldovskej vaznice.jpg
Vstup do leopoldovskej väznice
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský kraj
Okres Hlohovec
Mesto Leopoldov
Súradnice 48°26′44″S 17°46′37″V / 48,44567852°S 17,776887417°V / 48.44567852; 17.776887417
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 928/1-7
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v rámci Trnavského kraja
RedHut.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pevnosť Leopoldov - rytina
Venované pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v leopoldovskej väznici v roku 1999

Pevnosť LeopoldovUpraviť

Impulzom pre výstavbu pevnosti bol útok Osmanskej ríše a obsadenie pevnosti v Nových Zámkoch 26. septembra 1663. V rovnakom odbobí bola dobudovaná aj Nová pevnosť Protitureckej pevnosti v Komárne. Základný kameň na pozemkoch odkúpených cisárom od obcí Šulekovo, Červeník, Madunice, Hlohovec a Drahovce bol slávnostne položený za prítomnosti Ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho v roku 1665. Pomenovaná bola na počesť cisára Leopolda I.. Stavali ju do roku 1669. Stavbu dozoroval cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier Ján Melicher Arigsperger. Vedenie stavby po jeho smrti (Arigsperger zomrel asi týždeň po položení základného kameňa) prevzal Ján Ungern.

Pevnosť je postavená v renesančnom slohu, zaberá rozlohu 56 ha, obranné múry majú výšku 9,5 m. Postavená bola podľa (v tom čase) najnovších vojenských obranných technológií. Vzorom pre pevnosti v Nových Zámkoch a Leopoldove bola pevnosť Palmanova v Taliansku. Leopoldovská protiturecká pevnosť ma hviezdicový tvar, je tvorená šiestimi do kruhu umiestnenými päťcípimi bastiónmi spojenými ravelinmi. Bola obohnaná vodnou priekopou. Stavalo ju po dobu päť rokov 3000 robotníkov z Bavorska a Moravy. Brániť ju mala 500-členná posádka. Prvým veliteľom bol plukovník Ján Michal Ritch.

Pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou habsburgského mocnárstva.

Pevnosť bola 17. septembra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny väzenia 1855 - 1948Upraviť

  • 1856 stáva sa najväčším väzením v Rakúsko-Uhorsku, pojme 1 000 trestancov, spočiatku len ženy, správcom je Jakub Ševčík
  • 1858 preberajú správu milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska, ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová dala sňať väzňom okovy a zlepšila podmienky výkonu trestu, čím znížila úmrtnosť z 150 na 50 trestancov za rok
  • 1862 sestry opúšťajú Leopoldov, správcom sa stáva Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie preberájú do árendy súkromníci
  • 1870 správcom sa stáva reformátor väzeňského systému vo východnej Európe Emil Tauffer, zaviedol tzv. írsky systém, roku 1877 je povolaný do chorvátskeho väzenia v Lepoglave

Dejiny po februári 1948Upraviť

Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.

Vzbura väzňov v roku 1990Upraviť

V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla.

Masaker dozorcov a útek recidivistov v 1991Upraviť

V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.

Čiastočný zoznam zosnulých politických väzňov v LeopoldoveUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-18]. Dostupné online.
  2. Organizačné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže [online]. Bratislava: Zbor väzenskej a justičnej stráže, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť