Otvoriť hlavné menu

Vít Bojňanský (botanik)

slovenský botanik

Doc. Ing. Vít Bojňanský DrSc. (* 25. máj 1921, Bojničky – † 28. apríl 2009) bol slovenský botanikfytopatológ. Zaslúžil sa o zníženie intenzity šírenia mnohých ochorení rastlín. Jeho dcéra Agáta Fargašová je tiež botanička.

Vít Bojňanský
slovenský botanik, fytopatológ
Narodenie25. máj 1921
Bojničky
Úmrtie28. apríl 2009 (87 rokov)

Patril medzi prvých absolventov Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (odbor bol založený v školskom roku 1941/42).

VýskumUpraviť

V rokoch 19461950 ho Povereníctvo poľnohospodárstva poverilo organizovaním ochrany proti škodcom ako rakovina zemiakov, pásavka zemiaková, spriadač americký a červec sanjoský. [1] Venoval sa rozvoju etiológie a epidemiológie prederavenosti listov javora, sploštenosti katalpy, ochoreniam jaseňov, bršlena a viniča. V rokoch 19751989 vedecky skúmal ochorenia cukrovej repy, jej vírusové a hubové ochorenia. Pôvodcami vírusových ochorení boli vošky druhu Myzodes persicae Sulzer a Aphis fabae Scop., následne sa zaviedol do praxe priamy výsev semena (namiesto dovtedajšieho získavania osiva cez sadzačky a krechty), čím sa výrazne znížil výskyt vírusových ochorení ako mozaika, žltačka a mierna žltačka (po zavedení priameho výsevu výskyt len zriedkakedy prekročil jedno percento). U tejto plodiny sa cielene venoval aj výskumu ďalšieho vírusového ochorenia - rizománie.

PôsobenieUpraviť

V rokoch 195658 bol riaditeľom Botanickej záhrady SAV v Košiciach. V roku 1965 pôsobil ako expert na Kube, 196970 v USA ako hosťujúci profesor na University of Missouri. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prednášal taxonómiu kultúrnych rastlín, na Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ochranu rastlín a rastlinnú virológiu, na tejto škole bol v rokoch 19711983 predsedom komisie záverečných štátnicových skúšok V rokoch 1983–87 bol riaditeľom odboru biológie na University of Agriculture v nigérijskom meste Makurdi. Pôsobil aj ako vedúci vedecký pracovník na oddelení virológie Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji.

Vedecká tvorbaUpraviť

Je autorom 31 monografií a 173 vedeckých prác. V roku 1991 odišiel do dôchodku a začal sa podrobnejšie venovať semenám rastlín, ktoré začal zbierať v roku 1937. Jeho zbierka semien dosiahla približne 6000 druhov rastlín.[2] V roku 2007 vyšla v nemeckom vydavateľstve Axel Springer AG publikácia v anglickom jazyku Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora, ktorú napísal spolu s dcérou Agátou Fargašovou, obsahuje opis 4678 druhov rastlín vyskytujúcich sa v oblasti Karpát. Ide o prvú publikáciu tohto druhu.[3]

DieloUpraviť

OceneniaUpraviť

  • Strieborná plaketa Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností
  • Osobnosť Petržalky 2001 – za zásluhy o rozvoj poľnohospodárskych vied, najmä ochrany rastlín, ale aj vo výchove študentov v tejto oblasti[4]

ReferencieUpraviť

  1. www.srsweb.sk. Dostupné online.
  2. www.enviro-edu.sk. Dostupné online.
  3. Eva Pauditšová. Recenzia na publikáciu Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European flora. Tribúna, Prírodovedecká fakulta UK. Dostupné online.
  4. www.petrzalka.sk. Dostupné online.