Otvoriť hlavné menu

Východné Alpy sú geomorfologická provincia vo východnej časti Álp. V tejto členitejšej oblasti Álp sa nachádzajú skôr nižšie pohoria. Najčastejšie sú vymedzované ako oblasť Álp východne od línie Bodamské jazero (na severe)-priesmyk Splügen-Comské jazero (na juhu)[1].

Východné Alpy
(Ostalpen)
pohorie
Dolomiten Drei Zinnen.jpg
Štáty Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko
Nemecko, Lichtenštajnsko
Slovinsko
Hranice Wienerwald
Najvyšší bod Piz Bernina
 - výška 4 049 m n. m.
Dĺžka 1 200 km
Rozloha 180 000 km² (18 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
SOIUSA-Alpi Orientali.png
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hranice a členenieUpraviť

Východné Alpy zahŕňajú oblasti Švajčiarska, Rakúska, Lichtenštajnska ako aj menšie oblasti južného Nemecka a sever Slovinska. Východnú hranicu tvorí Wienerwald (Viedenský les) a viedenská panva, ktoré sú prechodným členom medzi Alpami a Západnými Karpatami. Geologicky je hranica medzi oboma pohoriami menej zreteľná, pretože viaceré stavebné jednotky Východných Álp sú prítomné v Malých Karpatoch a možno i v Považskom Inovci.

Alpský klub (Alpenvereins-Einteilung) uprednostňuje členenie Východných Álp na[1] Nördliche Kalkalpen, Zentrale Ostalpen a Südliche Kalkalpen. Tieto väčšie celky sa ďalej členia na niekoľko desiatok menších regiónov.

Prírodné podmienkyUpraviť

Najvyšší vrch vo Východných Alpách je Piz Bernina (4 049 m) vo Švajčiarsku. Okrem niekoľkých vrcholov v oblasti Bernina, je ďalším najvyšším vrch Ortler (3 905 m) v Taliansku resp. Južnom Tirolsku a Großglockner (3 798 m) v Rakúsku.

Počas poslednej ľadovej doby – Würmu, boli Východné Alpy suchšie ako Západné Alpy, s ľadovou pokrývkou končiacou v oblasti Nízkych Taur. Toto umožnilo prežiť dobu ľadovú mnohým druhom, ktoré sa nezachovali v žiadnej z okolitých oblastí.

GeológiaUpraviť

Východné Alpy majú výraznú príkrovovú stavbu, ktorá bola formovaná počas alpínskej orogenézy pri vzniku a uzatvorení oceánu Tethys. Rozsiahle príkrovy tvoria 3 na seba nasunuté jednotky. Najvyššou z nich je austroalpinikum, v Západných Alpách, ktoré boli viac vyzdvihnuté, je už takmer oderodované. Pod austroalpinikom leží penninikum a helvetikum. Jednotky penninika predstavujú 2 oceánske oblasti (severná Valaiská a južná Piemontská), medzi ktorými sa nachádzal úzky pás pevniny známy ako Briançonnaiský mikrokontinent. Geologickú spätosť so Západnými Karpatami podčiarkuje aj prítomnosť pozostatkov Meliatsko-halstattského oceánu.

ReferencieUpraviť

  1. a b I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 17