Východné Tatry
Východné Tatry (poľ. Tatry Wschodnie) sú geomorfologický podcelok Tatier na Slovensku a v Poľsku.
Východné Tatry | |
Tatry Wschodnie | |
geomorfologický podcelok | |
Východná Vysoká a Zamrznuté pleso
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Región | Žilinský Prešovský Malopoľské vojvodstvo |
Nadradená jednotka |
Tatry |
Susedné jednotky |
Západné Tatry Tatranské podhorie Popradská kotlina Repisko Ždiarska brázda |
Podradené jednotky |
Belianske Tatry Vysoké Tatry |
Súradnice | 49°10′19″S 20°08′31″V / 49,172°S 20,142°V |
Najvyšší bod | Gerlachovský štít |
- výška | 2 654,4 m n. m. |
Rozloha | 405 km² (40 500 ha) |
Poloha pohoria v rámci Slovenska
| |
Poloha pohoria v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: East Tatra Mountains | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pozostávajú z Vysokých Tatier a Belianskych Tatier, od Západných Tatier sú oddelené Kôprovou dolinou a Ľaliovým sedlom. Zaberajú východnú časť geomorfologického celku – Tatier. Rozloha pohoria je 405 km², z toho 324 km² sa nachádza na Slovensku a 81 km² v Poľsku.[1]
Geomorfológia
upraviťVýchodné Tatry patria do geomorfologického celku Tatry, Fatransko-tatranskej oblasti, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy. Na území Slovenska nadväzujú na západe na podcelok Západné Tatry, na juhu hraničia s Tatranským podhorím a Popradskou kotlinou (Podtatranská kotlina), na východe s Repiskom (Spišská Magura) a na severe so Ždiarskou brázdou (Podtatranská brázda).[2]
Členenie
upraviťVýchodné Tatry sa členia na 2 geomorfologické časti:
- Vysoké Tatry (západ)
- Belianske Tatry (severovýchod)
Uvedené delenie nie je presné, lebo neberie do úvahy poľskú časť Západných Tatier.
Hranica oddeľujúca Západné a Východné Tatry prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Kobyliu dolinu a sedlo Závory (1 876 m n. m.) do Tichej doliny a Ľaliového sedla. Západná časť (Vysoké Tatry) má typicky veľhornatinový reliéf so skalnými stenami, vežami, štítmi a plesami, východná časť je charakteristická prevažne hôľnatým reliéfom.
Hlavný hrebeň
upraviťVysoké Tatry
upraviťHlavný hrebeň pohoria má dĺžku 26 km, jeho stredná nadmorská výška dosahuje 2 279 metrov. Prechádza po línii Ľaliové sedlo – Svinica SZ – Hladké sedlo – Hrubý štít – Veľký Mengusovský štít – Rysy – sedlo Váha – Vysoká – Gánok – Rumanov štít – Popradský Ľadový štít – Batizovský štít – Zadný Gerlach – Lavínový štít – Litvorový štít – Poľský hrebeň – Východná Vysoká – Divá veža – Svišťový štít – Javorový štít – Široká veža – Sedielko – Ľadový štít – Kolový štít – Jahňací štít – Kopské sedlo.
Belianske Tatry
upraviťHrebeň Belianskych Tatier má dĺžku 14 km a prevýšenie 2 250 metrov. Dnes sú Belianske Tatry rezerváciou a jediné turisticky prístupné miesto v ich hrebeni je Široké sedlo. Hrebeň vedie v trase Tatranská Javorina - Rogová - Kôň - Muráň - Nový - Havran - Ždiarska vidla - Široké sedlo - Hlúpy (uzlový vrch – cez Kopské sedlo nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier) - Zadné Jatky - Prostredné Jatky - Predné Jatky - Košiare - Holica - Bujačí vrch - Faixovo sedlo - Kobylí vrch - Tatranská Kotlina.
Vrchy a sedlá
upraviťNajvyššie vrchy Východných Tatier ležia všetky vo Vysokých Tatrách:
- Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) – najvyšší vrchol Tatier a celých Karpát
- Gerlachovská veža (2 642 m n. m.)
- Lomnický štít (2 633,9 m n. m.)
- Ľadový štít (2 627,3 m n. m.)
- Pyšný štít (2 621 m n. m.)
- Zadný Gerlach (2 616 m n. m.)
- Lavínový štít (2 606 m n. m.)
- Malý Ľadový štít (2 602,7 m n. m.)
- Kotlový štít (2 601,1 m n. m.)
- Lavínová veža (2 600 m n. m.)
Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:
- Bystré (2 314)
- Kopské (1 750)
- Ľaliové (1 952)
- Lomnické (2 190)
- pod Svišťovkou (2 023)
- Predné Kopské (1 780)
- Priečne (2 353)
- Sedielko (2376)
- Široké (1 826)
- Váha (2 340)
Doliny
upraviťDoliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom, v Belianskych Tatrách je to západovýchodný smer. Najdlhšou dolinou Tatier je Bielovodská dolina, ktorá je jedinou dolinou pohoria alpského rázu. Vo Vysokých Tatrách je 135, v Belianskych 24 dolín, kotlín a žľabov.[3]
Vybrané doliny vo Východných Tatrách
upraviťVodstvo
upraviťVýchodné Tatry sú súčasťou povodia Váhu a Popradu, niekoľko menších tokov zo severnej strany hrebeňa odvádza vodu prostredníctvom riečky Bialky priamo do Dunajca. Západnú časť Vysokých Tatier odvodňuje Váh prostredníctvom svojich prítokov, centrálnu a východnú časť prítoky Popradu a severné svahy riečky Javorinka a Biela voda, rovnako ako všetky toky na poľskej strane, ústiace do Dunajca.
Plesá
upraviťTatranské plesá sú ľadovcového pôvodu a takmer všetky (z celkových cca 200) sa nachádzajú v dolinách Vysokých Tatier. Najznámejšie sú:
- Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, 53 m, 1 946 m n. m.)
- Nižné Temnosmrečinské pleso
- Vyšné Temnosmrečinské pleso
- Štrbské pleso
- Popradské pleso
- Zelené pleso
- Skalnaté pleso
Ochrana prírody
upraviťCelý geomorfologický podcelok je súčasťou TANAP-u. Vo Východných Tatrách sa nachádza alebo sem zasahuje viacero národných prírodných rezervácií (NPR) (Belianske Tatry sú chránené celoplošne), prírodných rezervácií (PR) a národných prírodných pamiatok (NPP).
Turistika
upraviťVysoké Tatry predstavujú najatraktívnejšiu turistickú destináciu tak na slovenskej, ako aj poľskej strane. Od konca 19. storočia boli vybudované viaceré strediská cestovného ruchu, situované na Ceste Slobody a trase Tatranskej elektrickej železnice. Na južnom úpätí Vysokých Tatier sú osady mesta Vysoké Tatry, z ktorých najvýznamnejšie sú Starý Smokovec a Tatranská Lomnica, osada Vyšné Hágy a Tatranská Polianka sú známe liečebnými zariadeniami. Vo východnej časti sa na centrum cestovného ruchu vyprofiloval Ždiar.
Na území Východných Tatier je množstvo turistických chodníkov, zmieniť treba najmä Tatranskú magistrálu.
Referencie
upraviť- ↑ BRANDOS, Otakar. Tatry nejsou totéž co Vysoké Tatry [online]. treking.cz, 2011-04-12, [cit. 2016-10-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východné Tatry
Zdroje
upraviť- Turistická mapa
- V článku sú použité informácie z článku Tatry