Výpravy Citroën

Expedičné krížové výpravy Citroën

V snahe prilákať pozornosť na svoje kolo-pásové terénne vozidlá Autochenilles, organizoval André Citroën, expedičné výpravy. Automobilom Citroën sa tak ako prvým podarilo prejsť skrz saharskú púšť, skrz celú Afriku a cez Himaláje do Číny. Výpravy boli zdokumentované v dokumentárnom filme Expedice Citroen.

Saharská výprava

Prvá výprava mala za ciel prejsť saharskú púšť tam a nazad. Bola demonštráciou vozidiel určených pre armádu, ktoré mali byť prispôsobené extrémnym podmienkam. Zúčastnil sa jej aj André Citroën. So svojim tímom bývali počas výpravy v provizórnych táboroch. Veliteľmi výpravy boli bádatelia Georges-Marie Haardt a Louis Adouin-Dubreuil. Súčasťou tímu boli aj filmári a zo záznamov vznikol dokument Raid Citroën:Prechod cez saharu. Výprava z Touggurt do Timbuctu a spať sa uskutočnila od 17. decembra 1922 do 7. marca 1923. Boli použité automobily Autochenille 10 CV. Neskôr vznikli na základe tejto výpravy rôzne trans-saharské rally preteky v rôznych obdobách až po rally Paríž-Dakar, ktorá sa koná od roku 1978.

Čierna výprava (La crosiére noire)

Prehľad trasy La Crosiére Noire

Povzbudený úspechom saharskej výpravy, André Citroën usporiadal druhú čiernu výpravu, ktorá viedla naprieč celým kontinentom Afrika zo severu na juh. Začiatok výpravy bol odložený z dôvodu konfliktu v Maroku. Neskôr sa Citroën dozvedel že išlo o sprisahanie proti výprave a žiadny konflikt v Maroku nie je. Citroën podozrieval konkurenta Louisa Renaulta, ktorý tiež organizoval výpravu ale s konvenčnými kolesovými vozidlami.

Čierna cesta nebola výprava ako predchádzajúce, bol to ambiciózny projekt ktorý zahŕňal vedecký tým 17 ľudí, filmárov a rôznych špecialistov z oborov, antropológie, geológie, meteorológie, zoológie, geografie a kartografie. Velitelmi výpravy boli bádatelia Georges-Marie Haardt a Louis Adouin-Dubreuil. Prezident Francúzska podporil výpravu v snahe o diplomatické a politické styky s ďalekými krajinami ako Džibuti a Madagaskar. K podpore sa pripojili národné múzeum prírodnej histórie a námestník ministra pre letectvo. Výprava odštartovala z pevnosti cudzineckej légie Colomb-Béchar s upravenými polo-pásovými vozidlami autochenille P17. Automobily museli prekonať saharské piesky, močiare, hustú džungľu a iné prekážky. Automobily prekonali trasu o dĺžke takmer 28 000 kilometrov hlavne cez miesta kadiaľ cesta neviedla. Počas celej cesty, tímoví filmári dokumentovali a filmovali samotnú výpravu, nové objavy, zaujímavosti ale aj ľudí a život domorodých kmeňov.

Výsledky expedície boli v roku 1925 ukázané verejnosti. 300 botanických dosiek,6 000 fotografií, 7 kg nákresov a zápiskov, 300 kusov vzoriek cicavcov, 800 vtákov, 1500 druhov hmyzu z ktorých väčšina nebola nikdy inventarizovaná. V roku 1926 vznikol 70 minútový nemý film, ktorý sa premietal v kinách. Pre Citroën bola výprava demonštráciou technickej prevahy a náskoku, neskôr sa výprava ukázala ako rentabilná a zisk z predaja vozidiel a záujmu o výpravu sa využil pre ďalšiu ambicióznu výpravu do Číny. Výprava trvala od 28. októbra 1924 do 26. júna 1925. Trasa viedla od Colomb-Béchar do Kapského Mesta.

Žltá výprava (La crosiére jaune)

Georges-Marie Haardt, velitel výprav Citroën

Tretia výprava trvala od 4. apríla 1931 do 12. februára 1932. Trasa viedla z Bejrútu (Izrael) do Pekingu (Čína) a prechádzala cez Turkestan a púšť Gobi. Boli použité automobily Citroën C4 Autochenille 6 Typ 1, Typ P17, P14 a P21 s 6 valcovým motorom.Vozidlá boli vybavené krátkovlnnými vysielačmi a prijímačmi. Zaujímavosťou je, že každé vodidlo malo svoje špeciálne označenie, napríklad symbol rádia, kuchyne či kina. Veliteľmi výpravy boli znova bádatelia Georges-Marie Haardt a Louis Adouin-Dubreuil. Trasa bola podobná starovekej hodvábnej ceste. Prípravy trvali viac ako rok kvôli potrebným povoleniam a vízam. Čínska vláda spočiatku považovala projekt za vojenskú výpravu a bolo nutné ich presvedčiť o pozitívach výpravy. Čína súhlasila pod podmienkou že sa k výprave pripoja čínski vedci a názov výpravy sa zmení na „veľká čínsko-francúzska výprava 19.storočia“. Navyše francúzsky vedecký tím nemal možnosť vytvárať archeologické vykopávky a tvoriť kartografické mapy oblastí alebo vykonávať iné činnosti, ktoré by mali vplyv na suverenitu alebo bezpečnosť krajiny.

Louis Audouin-Dubreuil, veliteľ výprav Citroën

Výpravu tvorili dve skupiny, skupina Pamir pod vedením Adouina a Haarta, ktorá putovala z Bejrútu na východ a skupina Čína ktorá cestovala od východu na západ. Obe skupiny sa mali stretnúť v Pekingu. K skupine Pamir patrili Henri Pecqueur, generálny tajomník a pokladník expedície, Alexander Iacovleff maliar z predošlej čiernej cesty, Georges Lefevre spisovateľ a historik, Joseph Hackin archeológ a kurátor Múzea, Owen Williams spisovateľ a fotograf. Do skupiny Čína patrili Charles Brull inžinier a riaditeľ laboratórií Citroën, George Specht filmár, Jean Carl archeológ, prírodovedec André Reymond, Dr Robert Delestre a radista Roger Kervizic. Expedícia získala podporu francúzskej aj britskej vlády. K expedícií sa pripojili aj britský vedci, paleontológ, geológ a filozof. Kvôli napätiu medzi Francúzskom a ZSSR sa trasa zmenila aby sa vyhla Rusku. Prechádzala cez Afganistan a prechádzala cez pohorie Kašmír o nadmorskej výške 5 000 m n. m. V roku 1931 však v Afganistane vznikol konflikt a trasa bola znova pozmenená cez Turkestan, Indiu a Himaláje. Automobily boli upravené s vylepšeným chladením a preto odolávali vonkajšej teplote až 50 stupňov Celzia, to spôsobovalo vyššiu spotrebu paliva. Skupina Čína bola počas cesty zajatá kráľom Urumgi v oblasti Gilgit. Skupina Pamir pod vedením Haardta sa rozhodla pre záchrannú operáciu, opustila tak dve vozidlá Autochenilles a vydala sa na koňoch s vedeckým a filmárskym tímom do oblasti Gilgit. Citroën ponúkol kráľovi tri vozidlá za uľahčenie priechodu krajinou. Vozidlá však boli zadržané rebelmi a skupina Čína zostala naďalej v zajatí. Veliteľ výpravy Čína Victor Point, tajne vysielal kódovaný signál v morzeovke. Skupina tvrdila že oslavuje 100. výročie republiky a postavila rádiový anténový stožiar zamaskovaný francúzskou vlajkou. Vysielanie bolo maskované hlasitým prehrávaním gramofónu.

8.októbra dorazila do oblasti skupina Pamir so 4 kusmi vozidiel autochenille. Odoslali správu aby Citroën poslal ďalšie vozidlá pre kráľa. Vozidlá dorazili po 5. mesiacoch 20. novembra 1931 a skupiny tak mohli pokračovať. 12. februára 1932 sa obe výpravi dostali do Pekingu za slávnostného sprievodu. Napriek náročnej výprave sa ju rozhodli predĺžiť a prejsť až do Hong-Kongu, loďou do Indie a cez Bagdad spať do Bejrutu. Už v Šanghaji mal veliteľ výpravy Haardt, zdravotné ťažkosti s prieduškami a lekár mu odporučil odpočinok, no Haardt pokračoval. V Hong-Kongu už bol Haardt prinútený ležať v nemocnici. Lekár guvernéra nariadil 3 týždne odpočinku kvôli vážnej chrípke. Haardtov stav sa však nezlepšoval, 15. marca sa mu rozvinula pneumónia pľúc v ľavom dolnom laloku. 16. marca 1932 v 03:40 Georges-Marie Haardt vo veku 47 rokov zomrel. Výprava tak skončila veľkým úspechom a tragédiou zároveň.

Biela výprava (La crosiére blanche)

André Citroën zorganizoval štvrtú výpravu na podnet Charlesa Bedaux. Výprava bola podobná čiernej a žltej ale uskutočnila sa na americkom kontinente. Citroën uviedol 5 nových vozidiel autochenilles pre bielu výpravu, ktorá sa uskutočnila od 4. júla do 24. októbra 1934 v skalnatých vrchoch v Kanade. Trasa bola navrhnutá Charlsom Bedaux a samotným Citroenom, viedla cez prechod na severozápade Kanady z Edmontonu. Expedícia sa skladala z 17. ľudí vrátane Bedaux a jeho manželky. 4.7.1934 pri pokuse prekročiť Rock Mountains sa expedícia stretla s problémami spôsobenými silným prívalovým dažďom. Spôsoboval zosuvy pôdy a bahnitý terén. Tri z piatich vozidiel spadli do rieky a dve vozidlá boli opustené v bahne 16. augusta. Expedícia bola ukončená na koňoch a návrat z Edmontonu bol prostredníctvom vlaku. Z toho dôvodu posledná výprava Citroën nie je taká známa.

Antarktická výprava

Citroën dodal tri vozidlá Autochenilles, admirálovi Richardovi Evelyn Byrdovi pre jeho antarktickú výpravu, ktorá sa uskutočnila od 25. septembra 1933 do 2. februára 1935. Automobily odolali teplotám až −70 °C.

Diaľkové výpravy Citroën

Pre propagáciu výdrže a odolnosti automobilov, automobilka pokračovala vo výpravách podľa vzoru Andrého Citroëna.

Afrika 2CV Raid

Žltá výprava bola zopakovaná v auguste 1970, kedy sa 494 vozidiel typu 2CV, 2CV Fourgonette a Méhari vydalo po rovnakej trase dlhej 16 500 kilometrov.

Operácia Dragon

Automobilka Citroen zorganizovala v roku 1988 diaľkovú výpravu zo Shenzenu do Pekingu. 140 mladých Európanov s vlastnými vozidlami Citroën AX, rôznej národnosti absolvovalo 4 500 km dlhú trasu.

Berlingo Raid

V roku 1997 automobilka Citroën zorganizovala 8 500 km dlhú výpravu. 157 posádok vozidiel o počte 197 ľudí, prešlo trasu z Paríža cez Samarkand do Moskvy na vozidlách Berlingo I.

Berlingo Misia Afrika

V roku 2012 prešiel Xavier Chevrin 4 800 km naprieč Afrikou na elektrickom modeli Berlingo Electrique. Trasa začínala v Nairobi (Keňa) až do Johannesburgu v Juhoafrickej Republike.

C-Zero Elektrická odysea

Pre propagáciu elektromobilu C-Zero, odštartovala v roku 2012, elektrická odysea okolo sveta. Posádku tvoria Xavier Degon a Antonin Guy. Prvá etapa bola v Spojených Štátoch Amerických. Druhá etapa pokračovala v Japonsku, mala dĺžku 1 200 km a smerovala od Tokia cez horu Fudži, Kjoto po Nagasaki. Tretia etapa v Singapure. Heslom výpravy je : „Ak my môžeme obísť svet na sériovom elektromobile, tak vy ho môžete používať pre väčšinu svojich bežných ciest!" Výprava má mať dĺžku 25 000 km,trvať 8 mesiacov, skrz 17 zemí a len 250 € za elektrinu.

Dobíjanie automobilu sa vykonáva na nabíjacích staniciach alebo s pomocou dobrovoľníkov počas cesty. Posádka musel presvedčiť stovky ľudí aby im zapožičali svoju elektrickú zásuvku. Celá výprava je sfilmovaná a priebežne zverejňovaná.

Galéria

• 
  Autochenilles P17
• 
  Berlingo Rallye Raid
• 
  C-Zero Electric Oddysey
• 
  Označenie automobilov pri výprave La crosiére Noire
• 
  Príprava výpravy La crosiére Jaune

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výpravy Citroën

Externé odkazy

• Film Expedice Citroen
• Elektrická odysea (Anglicky)
• Berlingo Misia Afrika (Anglicky)
• Výpravy Citroen (Francúzsky) Archivované 2013-08-29 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Richard_Byrd na francúzskej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Croisière_jaune na francúzskej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Croisière_blanche na francúzskej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Croisière_noire na francúzskej Wikipédii.