Važecká dolina
O národnej prírodnej rezervácii pozri Važecká dolina (národná prírodná rezervácia).Važecká dolina (poľ. Waźecka Dolina, nem. Handeltal, maď. Handelvőlgy) je dolina uzavretá ramenami Kriváňa a Krátkej na južnej strane Vysokých Tatier. Je dlhá okolo 2,5 km. Od Špáry sa zvažuje k juhu, kde sa nad Jamským plesom pomaly stráca.[1]
| Važecká dolina | |
| dolina | |
 Važecká dolina
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | > m n. m. |
| Súradnice | 49°09′21″S 20°00′24″V / 49,155929°S 20,006661°V |
| Najľahší výstup | pre turistov je neprístupná |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Važecká dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Okolie upraviť
Jej stredná časť má názov Zadný handel a niečo nižšie je Predný handel a Poľana po babou. Preteká ňou Zlomiskový potok, ktorý v spojení s Furkotským potokom tvorí Biely Váh. V dolnej časti doliny leží Jamské pleso, v hornej časti je Krivánske Zelené pleso a Malé pliesko. Dolina je rozdelená južným hrebeňom Malého Kriváňa na Krivánsky žľab a Krivánsky kotol. Hranicu Važeckej doliny na severe a severozápade tvorí záver krivánskej rázsochy a na východe Suchá dolina a Jamský hrebeň vychádzajúci z Krátkej.[2]
Názov upraviť
Pomenovanie bolo odvodené z dávnejšej materskej obce Važec, v ktorej chotári sa nachádzala. V dávnejšej slovenskej literatúre sa uvádzal názov Handelská dolina alebo spresnený názov pre jej dolnú časť - Predný handel a Zadný handel. Predný handel je poľana uprostred kosodreviny doliny a Zadný handel priestranná terasa v prostrednej časti Važeckej doliny. Tieto názvy pre Važeckú dolinu prevzala nemecká a maďarská literatúra.[1]
Turistika upraviť
Okrajom Važeckej doliny prechádzajú tri značkované turistické chodníky. Najnižšia 
zeleno označená cesta ide ponad Cestu Slobody lesným porastom zo Štrbského Plesa k bývalej Chate kpt. Rašu a ďalej ku starej horárni Tri studničky. Potom vystupuje v serpentínach na Grúnik a popod juhozápadný hrebeň Kriváňa k Vyšnej priehybe. Odtiaľ šikmo vpravo pretína široký Krivánsky žľab a pod Daxnerovým sedlom sa napája na 
modro značkovanú cestu od Jamského plesa. Druhou veľmi frekventovanou cestou je 
červenou značená magistrála, ktorá pretína celé južné úbočie Vysokých Tatier. Z Podbanského ide okolo horárne na Troch studničkách ku bývalej Chate kpt. Rašu, odtiaľ miernym výstupom do Važeckej doliny. Treťou je modro značená trasa, ktorá odbočuje z magistrály tesne pred Jamským plesom a vystupuje južným úbočím Malého Kriváňa cez Jamy a nad Krivánskymi baňami sa spája so zelenou značkou od Grúnika do Daxnerového sedla a potom vystupuje na vrchol Kriváňa.[2]
Samotná Važecká dolina je pre turistov uzavretá.
Referencie upraviť
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b ANDRÁŠI, Július. Furkotská dolina, Dolina Suchá voda, Važecká dolina. Tatry, roč. XXXIII., čís. 2, s. 26-27.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Važecká dolina
