Vairaatea
Vairaatea je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 050 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 38 km na východ. Na dĺžku meria 7 km a na šírku asi 4 km. Atol má na na juhozápadnej a severnej strane dva široké prietoky, kde je útes pri prílivoch zaplavovaný a kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do lagúny. Sú však pre lode nepriechodné.
| Vairaatea | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 19°21′00″J 139°13′01″Z / 19,35°J 139,217°Z |
| miestna osada | Ahuroa |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 7 km |
| Šírka | 4 km |
| Rozloha | 20 km² (2 000 ha) |
| - súše | 4,32 km² (432 ha) |
| Obyvateľstvo | 57 (2012[1]) |
| Hustota | 13,19 obyv./km² |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós |
| - dátum | 9. február 1606 |
| Lagúna | polouzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 mapa atolu
| |
| Wikimedia Commons: Vairaatea | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Pinaki, Nukutavake a Akiaki).[2].
Ostrov objavil španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Nazval ho „San Miguel Arcángel“. Ďalším bol angličan Samuel Wallis v roku 1767. Atol nazval „Lord Egmont“. Na niektorých mapách sa objavuje aj pod názvom „Industriel“.
V 19. storočí, keď sa atol dostal pod francúzsku správu, tu žilo cez 200 ľudí (rok 1850) a atol bol jedným z najľudnatejších na Tuamotu.[3].
Centrálna osada Tavananui sa nachádza v severovýchodnej časti ostrova. V roku 2012 tu žilo 57 obyvateľov.[1]
Ekonomika upraviť
Atol spája kyvadlová doprava s atolom Nukutavake. Nachádza sa tu základná škola a kostol z roku 1970. Obyvateľstvo sa živí lovom rýb a produkciou kopry, ale počet trvale žijúcich obyvateľov atolu vytrvale klesá, najmä kvôli, že mnohí odchádzajú za prácou na Tahiti.
Administratívne začlenenie upraviť
Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Pinaki.
Referencie upraviť
- ↑ a b Populácia komunít Francúzskej Polynézie v roku 2012 podľa údajov na webových stránkach štatistického ústavu Francúzskej Polynézie (ISPF).
- ↑ Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.640 Dostupné na Google Books
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vairaatea
Externé odkazy upraviť
- Informácie o atole (angl.) Archivované 2008-07-24 na Wayback Machine
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
- Enhanced Vector Shorelines of the World
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vairaatea na anglickej Wikipédii.