Valašské právo

Valašské právo je súhrn právnych noriem a zvyklostí, ktorými sa pôvodne - najneskôr od vrcholného stredoveku - riadilo rumunské obyvateľstvo (teda Valasi v užšom, pôvodnom význame), neskôr - do 18./19. storočia - takmer všetko to obyvateľstvo strednej Európy a Balkánu (teda najmä Valasi v širšom, prenesenom zmysle), ktorého spôsob života a ekonomika bol založený na transhumancii (pastierstve nekočovného obyvateľstva so striedaním pastvín medzi vrchmi v lete a nížinami v zime).

Valašské právo na Slovensku

Valašské právo je súhrn právnych noriem a zvyklostí valašského obyvateľstva na Slovensku v 14. storočí až 17. storočí, často potvrdené panovníkom (najznámejšie privilégium pre oravských a liptovských Valachov z roku 1474 vydané Matejom I. Korvínom). Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6 - 20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností, neskôr od platenia cirkevného desiatku a roboty, za čo museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu. Od 2. polovice 16. storočia utužovaním nevoľníctva ich práva postupne zanikali a rovnako koncom 16. a začiatkom 17. storočia ustávalo aj usídľovanie riadiace sa valašským právom. Stretávame sa s ním najmä u Rumunov (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Podkarpatská Rus, Poľsko, Slovensko), macedónskych Arumunov, Rusínov (Podkarpatská Rus, Poľsko, Slovensko), Poliakov, Slovákov, Moravanov (Moravské Valašsko), Srbov a Chorvátov.

Literatúra

• SOKOLOVSKÝ, Leon: Dedina na valašskom práve. In: História, r. 2, 2002, č. 2, s. 4  – 6.
• SOKOLOVSKÝ, Leon: Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : Academic Electronic Press, 2002, 308 s. ISBN 80-88880-24-6

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• [1]