Otvoriť hlavné menu

Valalikyobec na Slovensku a druhá najväčšia obec v okrese Košice-okolie.

Valaliky
obec
Valaliky municipal office.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 48°38′32″S 21°17′31″V / 48,6423°S 21,2919°V / 48.6423; 21.2919
Rozloha 8,63 km² (863 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 531 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 525,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1961
Starosta Štefan Petrík[3] (KDH)
PSČ 044 13
ŠÚJ 522139
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Valaliky
Webová stránka: valaliky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obsah

PolohopisUpraviť

Časti obceUpraviť

Obec Valaliky: časti

  • Buzice (maď. Búzafalva)
  • Bernátovce (v minulosti Bernatovce, maď. Bernátfalva)
  • Všechsvätých (v minulosti Košický Micent, maď. Kassamindszent, Mindszent, Koksómindszent)
  • Košťany (maď. Csontosfalva)

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248, keď sa pri opise hraníc zeme Zebus (Nižných Šebastoviec) uvádza, že na východnej strane susedila táto zem s územím dnešných Valalík, v 13. a 14. storočí nazývaným ako zem Kokšov. Samotná listina sa zachovala iba v odpise Spišskej Kapituly z roku 1366.

Rozdelenie zeme Kokšov na päť samostatných obcí (vrátane obce Kokšov-Bakše), ku ktorému došlo v roku 1427, trvalo až do roku 1960, kedy sa obce Buzice, Bernátovce, Košťany a Všechsvätých opäť spojili do jednej obce, avšak už nie s názvom Kokšov, ale Valaliky.

Buzice Do začiatku 15. storočia boli súčasťou Kokšova. V portálnom súpise z r. 1427 sa uvádzajú ako Buzapeterfalua a v tom čase patrili Petrovi Buzovi, podľa ktorého dostala dedina aj nový názov. Už v r. 1370 sa uvádza istý Juraj z Kokšova zvaný Buza a ide bezpochyby o predka uvedeného Petra Buzu. Keď na začiatku 15. storočia vzniká názov Buzafalva, bolo už územie pôvodného Kokšova a jeho okolia v značnej miere pomaďarčené a preto aj názov podľa osobného mena Buza vzniká už v maďarskej podobe, teda s koncovkou -falva. Názor, že osobné meno Buza súvisí s maďarským obecným názvom búza (pšenica) je nesprávny. Dá sa veľmi ľahko dokázať, že meno Buza (Búza, Búz, Buzo, Buzek, Buzko) je slovanského pôvodu. V konskripcii cirkví a fár v Abovskej stolici z roku 1746 sa uvádza o Buziciach, Bernátovciach a Košťanoch, že ľud je dvoch rečí (slovenskej a maďarskej), ale že ľud slovenskej reči prevažuje. V lexikóne z roku 1773 sa zasa uvádza o týchto troch dedinách, že v Bernátovciach a Košťanoch prevláda už slovenská reč, kým v Buziciach ešte reč maďarská. Elek Fényes v roku 1851 uvádza však Buzice (Búzafalva) ako slovenskú dedinu. Zaujímavosťou je, že terajší slovenský názov Buzice bol dedine v roku 1919 pridelený omylom podľa chybného zaznačenia v Niederleho národopisnej mape z roku 1903, keď v minulosti tento názov patril dnešnej dedine Buzica (predtým Buzita) v okrese Moldava.

Bernátovce Do konca 14. storočia boli súčasťou Kokšova. Roku 1406 vystupujú pod zvláštnym názvom Felswkaxo, Felsukaxo a Felswkaxow, teda Felsô Kaksó - čiže Vyšný Kokšov. Z listiny z roku 1406 sa dozvedáme, že držiteľom Vyšného Kokšova je Ladislav, ktorý sa spomína ako majiteľ aj v portálnom súpise z r. 1427. Ladislav patrí k pôvodným kokšovským zemanom. Dedina má do polovice 15. st. názov Felsew Kaxomenthzenth. V polovici 15. st. je majiteľom Bernard, podľa ktorého táto dedina dostáva v druhej polovici 15. st. nový názov Bernaldfalva, a potom neskôr Bernátfalva.

Všechsvätých Boli jadrom a strediskom pôvodného Kokšova. V roku 1427 dedina patrila tamojším zemanom (podľa Vargu Belzseiovcom a Fiiziovcoml a mala najviac obyvateľov. Keďže Kokšov sa už v 14. storočí silne pomaďarčoval, jeho nový názov pre novovytvárajúcu sa dedinu Všechsvätých už vzniká v maďarskom jazyku ako Mindszent. V druhej polovici 16. st. a v 17. st. väčšina jej obyvateľov bola maďarskej národnosti reformovaného náboženstva, ktorí do roku 1695 užívali katolícky kostol. Turecké vpády a stavovské povstania spôsobili vyľudnenie obce. Od 18. st. sa dedina Všechsvätých začala poslovenčovať, ale Slováci preberajú madarský názov. Roku 1746 je dedina Všechsvätých slovenskou dedinou a aj lexikon z roku 1773 uvádza, že sa tam rozpráva prevažne slovensky. Po r. 1918 vzniká slovenský názov Všechsvätých.

Koštany V roku 1427 bol držiteľom Koštian Bartolomej zvaný Čontoš (dictus Chonthus de Mizla), ktorý bol v roku 1410 kastelánom na Trebišovskom hrade a ktorý už v roku 1403 dostal spolu s Petrom, synom Baláža de Ronwa, od kráľa Žigmunda dedinu Luhyňa v Zemplínskej stolici. Na základe Žigmundovej donácie tento Bartolomej zvaný Čontoš dostal v roku 1418 do držby aj Nižný Kokšov, dnešné Košťany. Táto dedina sa v r. 1418, 1435 a v r. 1462 uvádza už ako Also Koxo alias Chonthosfalwa. Postupne sa pre túto dedinu ujíma len názov Csontosfalva. Od roku 1673 obec patrila košickému semináru. Podľa súpisu v r. 1720 boli v Košťanoch (Csontosfalva) tri sedliacke poddanské rodiny, ktoré mali slovenské mená. Aj podľa lexikonu z r. 1773 sa tam rozprávalo prevažne slovensky. V 18. st. už to bola slovenská dedina, ale s prevzatým maďarským názvom. Slovenský názov Košťany bol zavedený podľa NiederIeho v r. 1919 ako preklad madarského názvu.

ObyvateľstvoUpraviť

Pôvodné obyvateľstvo obce Valaliky z troch štvrtín tvoria bývalí deputátnici, ktorí sa v minulosti do obce prisťahovali z rôznych stolíc východného a čiastočne aj stredného Slovenska. Okrem obdobia reformácie vždy prevládali rímskokatolíci. V období rokov 18001900 žilo v našich obciach v priemere až 200 Židov.

Hlavným zamestnaním obyvateľstva v minulosti bolo roľníctvo a chov dobytka. Boli medzi nimi úradníci, remeselníci, voliari, kočiši, bačovia, pastieri, valasi, deputátnici, nádenníci, pomocní robotníci a sluhovia.

Po roku 1918 nenastali výrazné revolučné zmeny v zamestnaní obyvateľstva oproti minulému obdobiu. Počas hospodárskej krízy veľmi stúpla nezamestnanosť, čo mnohých obyvateľov donútilo vysťahovať sa za prácou do zahraničia.

V rokoch 1945 - 1960 boli obyvatelia našich obcí postupne zbavení pôdy a neostávalo im nič iné ako sa zamestnať, či už v poľnohospodárstve, alebo v priemysle. Po vytvorení "socialistickej" dediny v roku 1960 všetci obyvatelia obce v produktívnom veku už pracovali buď ako robotníci, alebo zamestnanci v rôznych oblastiach socialistického hospodárstva, alebo priemyslu a spôsob života obyvateľov sa v ničom nelíšil od spôsobu života v meste. Ani dnes sa veľmi nelíši, aj keď badať snahu, aby dedine bolo prinavrátené jej pôvodné poslanie.

V rokoch 1800 až 1930 žilo v našich obciach spolu v priemere okolo 1200 obyvateľov. Po roku 1930 začal počet obyvateľov prudko narastať. Po zlúčení obcí v roku 1961 mala obec Valaliky okolo 2300 obyvateľov.

Štatistika demografického vývoja obyvateľov obce Valaliky

Počet obyvateľov obce Valaliky
  • Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
  • Počet obyvateľov 3670 3697 3787 3815 3840 3891 3900
Prirodzený prírastok
  • Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
  • Narodení 45 45 56 48 48 49 48
  • Zomrelí 29 26 28 28 38 28 35
  • Prirodzený prírastok 16 19 28 20 10 21 13
Migrácia obyvateľstva
  • Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
  • Prisťahovaní 41 47 75 90 86 68 52
  • Odsťahovaní 67 55 35 65 64 78 68
  • Migračné saldo -26 -8 40 25 22 -10 -16
Počet sobášov a rozvodov
  • Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
  • Počet sobášov 25 3 21 27 20 21 34
  • Počet rozvodov 8 8 5 7 14 5 17
Prehľad počtu nezamestnaných
  • Rok k 1.3. k 30.6 31.12
  • 2003 488 424 408
  • 2004 466 405 371
  • 2005 362 334 346
  • 2006 347 321 271

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

 
Kostol Všetkých svätých
  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Všechsvätých, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1771-1786. Upravovaný bol v rokoch 1800, 1901 a po roku 1935.[4] Fasády kostola sú členené lizénami, veža pilastrami, okná majú profilované šambrány s klenákmi, ukončené sú polkruhom. Veža má ihlancovú helmicu.

HudbaUpraviť

  • Dychová hudba Valaliky

Súbor vznikol na podnet vtedajšieho riaditeľa ZUŠ Vincenta Svata (za pomoci Vincenta Poláka a Jána Hanzesa) s názvom Rozlet v roku 1989.

  • Folklórna skupina Valaličanka.

Folklórna ženská spevácka skupina vznikla v roku 1970 na podnet vtedajšej riaditeľky Materskej školy Všechsvätých pani Margity Sviatkovej.

ŠportUpraviť

  • Stolnotenisový oddiel Valaliky

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

  • Michal Demeczky (* 1855 – † 1920), univerzitný profesor, pracovník uhorského Ministerstva kultúry a školstva, matematik

Pôsobili tuUpraviť

  • Štefan Hlaváč (* 1903 – † 1975), katolícky kňaz, stredoškolský pedagóg, trpiteľ za vieru prenasledovaný komunistickým režimom
  • Ján Timko (* 1906 – † 1983), učiteľ, riaditeľ Národnej školy v Buziciach - Bernátovciach, kultúrny a politický aktivista, kronikár
 
Pomník Štefana Hlaváča

Partnerské obceUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť