Valerián Vavro

slovenský sochár

Valerián Vavro alebo Valér Vavro (* 30. január 1911 Piešťany – † 24. máj 1992, Piešťany)[1][pozn. 1] bol slovenský sochár figuralista, sprvu katolíckej orientácie.

Valerián Vavro
slovenský sochár
Narodenie30. január 1911
Piešťany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie24. máj 1992 (81 rokov)
Piešťany, ČSFR
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Valerián Vavro
Cestujúca rodina, Piešťany, železničná stanica
Hrnčiarstvo, Bratislava, fakulta architektúry

Životopis

upraviť
Štúdium
  • 1931 – 1935: Štátna priemyselná škola sochársko-kamenícká, Hořice (okres Jičín)[3]
  • 1935 – 1939: Akadémia výtvarných umení, Praha, sochárský ateliér Břetislava Kafku[3]

V súkromných ateliéroch Břetislava Kafku v Červenom Kostelci vykonával aj svoju prax. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do rodných Piešťan, kde pracoval až do konca svojho života a je pochovaný na hornom (starom) cintoríne v Piešťanoch.[1]

Bol autorom realistických monumenálnych figurálnych diel, najmä portrétnych. Jeho prvou kamenosochárskou realizáciou pre rodné mesto bola pieskovcová skulptúra Úroda pred budovou Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch. Ďalšie sochy vo verejnom priestore sú napr.: Pamätník padlým v prvej svetovej vojne, alebo tabuľa s reliéfnym portrétom Vladimíra Clementisa v Bratislave.

V 50. rokoch vytvoril aj diela poplatné socialistickému realizmu, napr. Partizánsky pamätník pre obec Staré Hory v okrese Banská Bystrica, reliéf Hrnčiarstvo na budove Fakulty architektúry STU v Bratislave, alebo Pionierka – recitátorka.[4] K jeho neskorým dielam patria: pamätník biskupa Štefana Moyzesa vo Veselom a náhrobok biskupa Pavla Jantauscha v kláštore vo Vrbovom.

Svojimi prácami je zastúpený vo zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave,[2] či galériách v Trnave, Nitre a Banskej Bystrici.[1]

Poznámky

upraviť
  1. SNG uvádza dátum úmrtia 27. máj 1992[2]

Referencie

upraviť
  1. a b c ak. soch. Vavro Valér (1911 – 1992) [online]. Piešťany: Piešťanské informačné centrum, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  2. a b Valerián Vavro. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  3. a b Valerián Valér Vavro : Studium. In: abART [online]. Kostelec nad Černými lesy: Archiv výtvarného umění, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  4. Recitátorka. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2021-10-11]. [Dostupné online.

Literatúra

upraviť
  • Nový slovník československých výtvarných umělců (II. díl; L – Ž), Výtvarné centrum Chagall, Ostrava 1993

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť