Valerius Flaccus
Gaius Valerius Flaccus (zomrel okolo roku 90) bol rímsky epický básnik, ktorého tvorba spadá do strieborného obdobia rímskej literatúry. Jeho celé meno znie Gaius Valerius Flaccus Balbus Setinus.
Život upraviť
Kvôli nedostatku životopisných poznámok o Valeriovi Flaccovi u iných autoroch aj neexistujúcim autobiografickým zmienkám v jeho vlastnom diele o básnikovom živote nevieme prakticky nič. Tvoril počas vlády cisárov Vespasiana a Tita, ktorým venoval svoje dielo, epos Argonautica. Niektorí historici ho stotožňujú s básnikom, ktorého spomína Martialis ako svojho priateľa a rodáka z Paduy[1]. Tomu nezodpovedá ale Valeriov cognomen Setinus, ktorý by poukazoval na pôvod z mesta Setia v Latiu, a tiež jeho príslušnosť ku kňazskému kolégiu quindecemvirov, ktorí mali na starosti Sibylské knihy[2], ktorá prezrádza, že musel patriť k pomerne zámožným obyvateľom Ríma. Martialov známy je naopak chudobný básnik ako on sám.
Jediný antický autor, ktorý sa konkrétne zmieňuje o Valeriovi Flaccovi, je Quintilianus, ktorý spomína jeho nedávnu smrť[3]. Práve z tohto údaju sa usudzuje, že Valerius Flaccus zomrel okolo roku 90, kedy boli vydané Quintilianove Institutiones.
Dielo upraviť
Valeria Flacca poznáme ako autora jediného diela, epickej skladby Argonautica, ktorej názov i látku prevzal od gréckeho básnika Apollónia z Rodosu. Z Flaccovho diela sa dochovalo osem kníh, posledná nedokončená, čo by mohlo znamenať, že básnik zomrel pred dokončením svojho diela alebo že ho z neznámeho dôvodu nikdy nedokončil. Dej mytologickej skladby, ktorý zodpovedá asi trom štvrtinám obsahu Apolloniových Argonautík, je prerušený náhle na začiaku popisovaného úteku hrdinu Iásona a jeho lásky, princeznej Medeie, z Kolchidy, kam bol Iason vyslaný získať zlaté rúno. Zostáva otázkou, koľko kníh pôvodne Flaccus zamýšľala vytvoriť (ako jedna možnosť sa javí 12 kníh, podľa Homéra a jeho pokračovateľa Vergília).
Valerius Flaccus sa do veľkej miery pridržiava svojej gréckej predlohy. Rozpráva mýtus gréckeho hrdinu Iásona z Iolku, ktorý sa, aby dokázal svoj nárok na trón, vydáva na výpravu za zlatým rúnom do čiernomorskej Kolchidy. Na túto výpravu si priberá spoločníkov – ďalších známych hrdinov, ktorí podľa lode Argo, na ktorej sa budú plaviť do Čierneho mora, dostanú meno Argonauti (argonautai). Dôvody a priebeh plavby do Kolchidy sú obsahom prvých patich kníh Argonautík. Ďalšie tri sa zaoberajú úlohami, ktoré Iásonovi v Kolchide zadá kráľ Aietes, jeho dcérou Medeiou, ktorá sa do gréckeho mladíka zamiluje a svojimi kúzlami mu pomôže rúno získať a ich plánom na spoločný útek z Kolchidy.
Argonautica sú venované cisárovi Vespasiánovi pri príležitosti jeho výpravy do Británie. Prienik Argonautov do neznámeho Černomoria je tak prirovnaný k otvoreniu vzdialenejších morí, ktoré dosiahol Vespasián.
Vznik skladby možno datovať do obdobia krátko po roku 70, kedy došlo k dobytiu Jeruzalema Vespasianovým synom Titom. Zmienky o výbuchu Vezuvu (79) dokladajú, že Valerius Flaccus písal svoj epos dlho, možno až do svojej smrti.
Referencie upraviť
Literatúra upraviť
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.