Otvoriť hlavné menu

ŽivotUpraviť

RodinaUpraviť

Vasilij Ivanovič Surikov sa narodil 12. (24.) januára roku 1848 v kozáckej rodine v Krasnojarsku. Bol pokrstený 13. januára v Chráme všetkých svätých v Krasnojarsku. Jeho starý otec bol Vasilij Ivanovič Surikov (umrel v roku 1848), bratranec jeho starého otca – Alexander Stepanovič Surikov bol atamanom Jenisejského kozáckeho pluku. Legenda hovorí o jeho ohromnej sile, keď počas búrky sám zachránil odtrhnutú kozácku plť z vôd rozbúrenej rieky Jenisej. Je po ňom pomenovaný Atamanský ostrov na Jeniseji. Starý otec z matkinej strany – Vasilij Ivanovič Torgošin slúžil ako stotník v Turuchansku.

Otec – Ivan Vasiljevič Surikov bol gubernským registrátorom. Matka – Praskovja Fedorovna Torgošinova – narodila sa 14. októbra 1818 v kozáckej stanici Torgošino pod Krasnojarskom (v súčasnosti Torgašino). V roku 1854 bol jeho otec prevelený na službu do obce Suchoj Buzim.

Jeho pravnukmi sú: slávny režisér a herec Nikita Michalkov, scenárista a režisér Andrej Končalovskij.

V KrasnojarskuUpraviť

Vo veku osem rokov prišiel Surikov do Krasnojarsku a absolvoval dve triedy cirkevnej školy. V roku 1858 začal štúdium na Krasnojarskom učilišti. Jeho rodičia zostali žiť v Suchom Buzime. V roku 1859 tu zomrel na tuberkulózu jeho otec Ivan Vasilijevič, matka sa spolu s deťmi vrátila do Krasnojarsku. Kvôli nedostatku peňazí museli prenajať horné poschodie domu.

Vasilij Ivanovič začal maľovať už v ranom detstve. Jeho prvým učiteľom maľby sa stal Nikolaj Vasiľjevič Grebnev. Dielo, ktoré je považované za jeho prvé, je akvarel Plte na Jeniseji z roku 1862 (vystavené v dome-múzeu V. I. Surikova v Krasnojarsku).

Po ukončení štúdia na učilišti bol Surikov prijatý za zapisovača na gubernskom riaditeľstve – v rodine nemali dostatok finančných prostriedkov na pokračovanie štúdia. Počas jeho práce v úrade si všimol jeho talent gubernátor Jenisejskej gubernie P. N. Zamiatin. Podarilo sa mu nájsť mladému Surikovovi mecenáša – obchodníka so zlatom P. I. Kuznecova, ktorý mu zaplatil štúdium v Akadémii umení.

V PetrohradeUpraviť

 
Pohľad na pomník Petra I. na Senátnom námestí

11. decembra 1868 odišiel Vasilij Ivanovič spolu s vozovou karavánou z Krasnojarsku do Petrohradu. Surikovovi sa podarilo dostať na Akadémiu umení až na druhý pokus, keď začiatkom septembra 1869 úspešne prešiel prijímacími skúškami. Stal sa externým poslucháčom a o rok neskôr riadnym študentom.

V období medzi rokmi 1869 až 1875 sa učil v petrohradskej Akadémii umení pod vedením Pavla Petroviča Čistiakova. Počas štúdia Surikov získal za svoje práce štyri strieborné medaily a niekoľko peňažných odmien. Vo svojich dielach sa venoval najmä kompozícii, za čo dostal prezývku „Kompozítor“.

Prvú samostatnú prácu Surikova: Pohľad na pomník Petra I. na Senátnom námestí kúpil jeho mecenáš Kuznecov (v súčasnosti sa nachádza v Krasnojarskom múzeu). V lete roku 1873 prišiel do Krasnojarsku, nejaký čas strávil v Chakasku – v blízkosti náleziska zlata. V roku 1874 Surikov daroval Kuznecovovi svoj obraz Milosrdný samaritán, za ktorý získal malú zlatú medailu.

4. novembra roku 1875 Vasilij Ivanovič ukončil Akadémiu ako triedny umelec prvého stupňa.

V MoskveUpraviť

V. I. Surikov získal objednávku za vytvorenie štyroch fresiek ekumenických koncilov v Chráme Krista Spasiteľa. Na freskách začal pracovať v Petrohrade, a v roku 1877 sa presťahoval do Moskvy. V Moskve nemal vlastný dom, žil v prenajatých priestoroch a hoteloch. Často cestoval do Krasnojarsku, kde trávil leto.

25. januára roku 1878 sa oženil s Elizavetou Augusovnou Šaré (1858 – 1888). Jej matka Mária Alexandrovna Šaré bola príbuzná dekabristu Petra Nikolajeviča Svistunova. Narodili sa im dve dcéry: Oľga a Jelena.

Ráno pred popravou strelcov (Утро стрелецкой казни)Upraviť

 
Ráno pred popravou strelcov

V roku 1878 Vasilij Ivanovič začal prácu na obraze Ráno pred popravou strelcov. Historickú kompozíciu dokončil v roku 1881. V tom istom roku sa stal členom skupiny Tovariščestvo peredvižnych chudožestvennych vystavok (Združenie putovných umeleckých výstav).

Menšikov v Berezove (Меншиков в Березове)Upraviť

Zberateľ umenia P. M. Tretiakov kúpil v roku 1883 Surikovov obraz Menšikov v Berezove. Umelec tak získal dostatok prostriedkov na uskutočnenie zahraničnej cesty. Navštívil Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, spoznal zbierky Drážďanskej galérie či Louvru.

Bojarka Morozovová (Боярина Морозова)Upraviť

V roku 1881 vytvoril Surikov prvý náčrt Bojarky Morozovovej a s prácou na obraze začal v roku 1884. Po prvýkrát umelec počul o bojarke od svojej tetky Oľgy Matvejevny Durandinoj, u ktorej žil počas štúdia na Krasnojarskom učilišti. Dlho nevedel nájsť predlohu pre hlavnú postavu diela – Morozovovú. Jedným z jej prototypov sa stala tetka Surikova – Avdotija Vasilevna Torgošinová. Jej muž Stepan Fiodorovič je zobrazený na plátne Ráno pred popravou strelcov, ako strelec s čiernou bradou. Predlohou pre smejúceho sa kupca v ľavej časti obrazu sa stal bývalý diak chrámu v Suchom Buzime - Varsanofij Semjonovič Zakourcev. Ten mu pózoval už v roku 1873 na štúdiu Smejúci sa kňaz v Krasnojarsku. Pútnika s barlou, ktorý sa nachádza na pravej strane obrazu zase stretol Surikov na ceste do Suchobuzimska.

Bojarka Morozovová bola vystavená na 15. výstave peredvižnikov v roku 1887. Počas leta Surikov odchádza do Krasnojarsku. 8. augusta 1887 tu pozoruje úplné zatmenie slnka a maľuje náčrt zatmenia, ktorý sa zachoval v Tverskej galérii. V tom istom roku Vasilij Ivanovoč začína pracovať aj v žánri portrétu. Jedným z prvých sa stal portrét jeho matky (1887). Portrét Môj brat bol umelcom vytvorený pravdepodobne tiež v tomto roku.

Dobytie snehového mestečka (Взятие снежного городка)Upraviť

 
Dobytie snehového mestečka

8. apríla 1888 umrela žena Surikova. Začiatkom leta 1889 umelec odišiel spolu s dcérami opäť do Krasnojarsku, kde žil až do jesene 1890. V Krasnojarsku namaľoval obraz Dobytie snehového mestečka (dokončený v roku 1891, vystavený v Ruskom múzeu v Petrohrade).

Hru dobytie snehového mestečka prvý raz Surikov uvidel v ranom detstve na ceste do rodnej obce matky – Torgošina. Hlavnú myšlienku obrazu mu vnukol jeho mladší brat Alexander, ktorý je aj zobrazený na jeho pravej strane, stojaci na saniach. V tých istých saniach sedí aj z profilu namaľovaná Jekaterina Alexandrovna Račkovskaja – žena známeho krasnojarského doktora. Snežný hrad bol postavený vo dvore usadlosti Surikovcov a na hre sa zúčastnili obyvatelia dediny Bazaicha.

Obraz bol vystavený na medzinárodnej výstave v Paríži v roku 1900 a získal medailu.

Jermak Timofejevič dobýja Sibír (Покорение Сибири Ермаком Тимофеевичем)Upraviť

Počas návštev Sibíri Surikov študoval životný štýl a spôsob života miestnych národov: Vogulov, Ostiakov, Chakazov a i. V roku 1891 sa začala jeho práca na obraze Jermak Timofejevič dobýja Sibír. Štúdie k dielu maľoval na rieke Ob. Vo svojom liste domov napísal: „Maľujem tatárov. Namaľoval som dostatočný počet. Našiel typ pre Jermaka.“ V práci nad obrazom Jermak Timofejevič dobýja Sibír pokračoval aj v roku 1893 a dokončil ho v roku 1895.

Od 1893 bol Surikov členom petrohradskej Akadémie umení.

Suvorovov prechod cez Alpy (Переход Суворова через Альпы)Upraviť

 
Suvorovov prechod cez Alpy

V októbri roku 1895 v Krasnojarsku Surikov naplánoval obraz Prechod Suvorova cez Alpy. Prvým prototypom Suvorova sa stal kozácky dôstojník vo výslužbe Fiodor Fiodorovič Spiridonov. Ten pre Surikova zostavoval rodokmeň a mal už 80 rokov. V roku 1898 sa objavila štúdia, na ktorej súčasníci videli ako prototyp Suvorova učiteľa spevu Krasnojarského chlapčenského gymnázia – Grigorija Nikolaeviča Smirnova. G. N. Smirnov mal aj bieleho koňa, na ktorom Surikov zobrazil sediaceho Suvorova. V lete roku 1897 Vasilij Ivanovič navštívil Švajčiarsko, kde maľoval ďalšie štúdie. Prácu na obraze ukončil v roku 1899, presne 100 rokov po talianskom pochode Suvorova. Dielo bolo vystavené v Petrohrade, v Moskve a nakoniec ho kúpil cár.

Stepan Razin (Степан Разин)Upraviť

Idea obrazu Stepan Razin vznikla u Surikova ešte v roku 1887, ale pracovať na ňom začal až v roku 1900. Štúdie k obrazu tvoril na Sibíri a na rieke Don. Prototypom Stepana Razina sa stal krasnojarský vedec Ivan Timofejevič Savenkov. Je možné, že prvé štúdie maľoval podľa Ivana Timofejeviča a neskoršie podľa jeho syna.

V roku 1907 sa Surikov stal členom Zväzu ruských maliarov a opustil rady peredvižnikov.

Paralelne so Stepanom Razinom Surikov pracoval aj na niekoľkých iných obrazoch. V roku 1901 V. M. Krutovskyj ukázal maliarovi brožúru N. Ogloblina o Krasnojarskom povstaní (vydaná v Tomsku). Na krasnojarskej vzbure v rokoch 1695 – 1698 sa zúčastnili aj predkovia Surikova – Piotr a Iľja Surikovovi. Vasilij Ivanovič začína tvoriť obraz Krasnojarskij bunt 1695 goda (Красноярский бунт 1695 года). Nedokončený zostal aj obraz Kniagiňa Oľga vstrečaet telo kniaza Igora, ubytogo derevjanami. Toto dielo vymyslel v roku 1909, počas cesty na jazero Šira.

Posledné rokyUpraviť

Po prečítaní knihy I. J. Zabelina „Domašnyj byt ruskych caric v 16.-17. vekach“ Surikov od roku 1908 maľuje obraz Posešenie carevnoj ženskogo monastyra. Prototypom cárovnej sa stali vnučky Surikova – Natália Končalovskaja a Asja Dobrinskaja. V roku 1910 Surikov spolu so zaťom, umelcom P. P. Končalovským, navštívil Španielsko. Po iniciatíve V. I. Surikova a L. A. Černyševa bola v Krasnojarsku v roku 1910 otvorená umelecká škola. Surikov poslal z Petrohradu potrebné učebné pomôcky pre školu. V lete roku 1915 navštívil Krasnojarsk, kde maľoval niekoľko krajiniek; Krasnojarsk v rajone Blagoveššenskoj cerkvy, Plaškout na Jenisji a niekoľko akvarelov. Nedokončený zostal obraz Blagoveššenie.

V roku 1915 Vasilij Ivanovič odišiel na liečenie na Krym.

Surikov umrel v Moskve 6. marca 1916 kvôli srdečnej skleróze. Je pochovaný spolu so ženou na Vagaňkovskom cintoríne.

Jeho meno nesie Moskovský inštitút umenia. V rodnom kraji Surikova, v Krasnojarsku, mu bol v roku 1954 postavený pamätník (sochár L. J. Ejdlin, architekt V. D. Kirchoglani), na tom istom mieste bolo v roku 1948 otvorené múzeum Surikova. V jeho dome, ktorý slúži tiež ako múzeum bol v roku 2002 postavený nový pamätník (sochár Jurij Zlotia). Na jeho počesť bol nazvaný kráter na Merkúre a planétka.

Adresa v PetrohradeUpraviť

  • 1869 rok – dom M. B. Bulatovoj – Spasskaja ulica 1;
  • 1872 – 1873 – dom M. S. Voronina – 5. linia, 4, byt 32.

Adresa v KrasnojarskuUpraviť

  • Ulica Lenina, 98 - dom-múzeum

Najznámejšie dielaUpraviť

  • Ráno pred popravou strelcov
  • Menšikov v Berezove
  • Bojarka Morozovová
  • Jermak Timofejevič dobýja Sibír
  • Suvorovov prechod cez Alpy
  • Stepan Razin

Pomenované po ňomUpraviť

V Krasnojarsku

  • Ulica Surikova;
  • Múzeum v dome V. I. Surikova (ul. Lenina, 98) s pamätníkom;
  • Galéria výtvarného umenia V. I. Surikova, (ul. Parížskoj komúny, 20);
  • Umelecká škola V. I. Surikova, (ul. Lenina, 79);
  • Umelecké učilište V. I. Surikova, (ul. Sverdlovskaja);
  • Surikovský park s jeho bustou medzi prospektom Mira a ul. Surikova

Ulice Surikova: v Lipecku, Novosibirsku, v obci Sokol pri Moskve, v obci Suchoj Buzim.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Суриков, Василий Иванович na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).