Veľká lúka (Dúbravka)

Veľká lúka (známa nepresne aj ako Villa rustica) je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov pamiatky z rímskej doby. Nachádza sa na katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Dúbravka v okrese Bratislava IV.

Veľká lúka
archeologická lokalita
Villa rustica 02.jpg
Celkový pohľad na základy stavby
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Mesto Bratislava
Mestská časť Dúbravka
Súradnice 48°11′44″S 17°00′57″V / 48,195556°S 17,015833°V / 48.195556; 17.015833
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Villa Rustica
ÚZPF[2]
 - číslo 835/1
 - dátum zápisu 2. 12. 1986
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zvyšky stavby rímskeho súkromného kúpeľa, tzv. balnea, boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (vo výške 210 m n. m.) na lokalite zv. Veľká lúka. Archeologický výskum prebehol v rokoch 1982 až 1993. Budova rozmerov 13,2 x 11,2 m bola členená do viacerých miestností.[3] 

LokalitaUpraviť

Lokalita sa rozprestiera na západnom okraji Bratislavy v kotline uzavretej z troch strán výbežkami Malých Karpát. Ide o jedno z významných archeologických nálezísk budovy tohto typu v oblasti stredného Podunajska.

Germánske obyvateľstvoUpraviť

Krátko po začiatku nášho letopočtu prenikli na územie dnešného juhozápadného Slovenska germánske kmene. Cez tzv. Bratislavskú bránu sa dostali aj na územie dnešnej mestskej časti a vybudovali si tu sídlisko. Predpokladá sa, že toto územie obývali do druhej polovice 1. storočia po Kr. (dokladajú to nálezy pozostatkov polozemníc a železiarskych pecí).

DatovanieUpraviť

Na základe týchto ojedinelých náhodných objavov ako aj s ohľadom na vývoj osídlenia v pogermánskom období sa na spomínanom území predpokladal výskyt významnejšieho nálezu. Tým bol objav základov antickej kamennej stavby. Po podrobnejšom výskume sa prišlo na to, že stavba pochádza pravdepodobne z 3. storočia po Kr. z rímskych čias. V tomto období bolo územie dnešných Rusoviec, Jaroviec, Čunova a Petržalky (ako aj priľahlého pásu dnešného pohraničia) súčasťou rímskej provincie Panónia. Vzhľadom na to, že sa na Veľkej lúke našli rímske a germánske nálezy, je možné, že stavba patrila germánskemu šľachticovi, ovplyvnenému rímskou kultúrou. Jeho pôvodný zámer – vybudovať kúpele na teplú aj studenú vodu – sa ale zmenil a bol postavený iba kúpeľ so studenou vodou, chýba tam totiž podlahové vykurovanie (hypocaustum)[3] alebo počas stavby bol zmenený jej účel.

BudovaUpraviť

Balneum v Rímskej ríši zvyčajne bývalo súčasťou villy rusticy, preto je možné, že aj na Veľkej lúke bolo súčasťou takejto veľkej usadlosti, kde spolu s obytným sídlom majiteľa usadlosti, svätyňou a hospodárskymi stavbami tvorilo komplex obytného areálu. Takisto je možné, že nešlo o stavbu Germána, ale priamo o nedokončenú stavbu rímskej villy rusticy.

Na základe objavených stavebných základov bola budova v Dúbravke malým objektom (približné rozmery 13 x 11 metrov, skladala sa zo šiestich miestností). Základy stavby spolu s časťami nad úrovňou terénu dosahujú výšku 150 cm a hrúbku muriva 60 cm. Z troch strán sa k budove pripájajú tri polkruhové apsidy rozličného priemeru. Predpokladá sa, že apsidové miestnosti boli vlastne bazénikmi na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu. Najväčším priestorom stavby bola miestnosť s pôdorysom v tvare písmena L, ktorá zrejme slúžila ako prezliekáreň. To, že neboli objavené žiadne stopy podlahového vykurovania vedie k domnienke, že kúpele nemohli spĺňať svoju funkciu. Preto sa predpokladá, že stavba mohla mať aj iné využitie.

Ďalšie nálezyUpraviť

Pri skúmaní pozostatkov stavby boli objavené nálezy dôležité pre jej datovanie. Ide najmä o rímsku keramiku, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, rímske mince a i. Výnimočným nálezom z tohto územia je drobná bronzová plastika predstavujúca starogréckeho boha plodnosti Priapa.

V druhej tretine 3. storočia po Kr. usadlosť zanikla. Na toto územie sa opäť vrátili Germáni, ktorí tu zotrvali až do začiatku 5. storočia. V čase tzv. sťahovania národov sa na ruinách rímskej architektúry usídlilo slovanské etnikum. Z obdobia 11. – 13. storočia tu pochádzal ranofeudálny panský dvorec.

Súčasný stavUpraviť

Dnes si o jej veľkosti a vzhľade môžeme urobiť obraz na základe zakonzervovaných základov stavby. Prístup k pamiatke je napriek absencii značenia pomerne jednoduchý (nachádza sa neďaleko objektu Slovenských závodov technického skla).

Vzhľadom na význam pamiatky, bola lokalita v Bratislave vyhlásená v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu je už v roku 2016 rekonštrukcia i okolie výrazne zanedbané[3].

ReferencieUpraviť

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  3. a b c Richard Miške: Rimania stavajú v Dúbravke, blog dennikN, 2. októbra 2016, Online

ZdrojUpraviť

  • M. Musilová, Vl. Turčan a kol., Rímske pamiatky na strednom Dunaji, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Bratislava 2010, ISBN 978-80-968910-1-6
  • ELSCHEK, Kristian. 2000. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť s kúpeľom v Bratislave-Dúbravke. In Pamiatky a múzeá. ISSN 1335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 27 – 29. Dostupné aj online