Veľké Berezné[1] (ukr. Великий Березний (Velykyj Bereznyj), čes. Velké Berezné, maď. Nagyberezna, poľ. Wielkie Berezne) je sídlo mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Leží na rieke Uh, neďaleko hraníc so Slovenskom a je centrom Velykoberezňanského rajonu. Žije tu 7 713 (2022) obyvateľov.

Veľké Berezné
sídlo mestského typu
Erb
Oficiálny názov: Великий Березний (Velykyj Bereznyj)
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Velykoberezňanskyj rajon
Súradnice 48°53′32″S 22°27′36″V / 48,89222°S 22,46000°V / 48.89222; 22.46000
Rozloha 4,1 km² (410 ha)
Obyvateľstvo 6 655
Hustota 1 623,17 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Zakarpatskej oblasti
Poloha obce v rámci Zakarpatskej oblasti
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

História upraviť

Prvá zmienka o osade pomenovanej podľa brezy (bereza alebo береза - po ukrajinsky) pochádza z roku 1409, keď kenez (predseda) Boncha stíhal vinníka za nejaký zločin a viedol sa s ním súd. V štátnom daňovom súpise z roku 1427 sa hovorí, že Veľké Berezné patrí do majetku Užhorodského panstva grófov Drugetovcov.

K roku 1427 tu bolo 33 sedliackych dvorov, teda približne 150 duší. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1791 bolo v obci 80 poddanských rodín s prídelmi a 70 bezzemkov. Obyvatelia regiónu Veľké Berezné sa aktívne zúčastnili na oslobodzovacej vojne v rokoch 1703-1711. V septembri 1703 povstalecké jednotky pod vedením Ivana Betsa, ktorý zišiel z hôr, obliehali užhorodskú pevnosť. Podľa Geografického slovníka Uhorska žilo k roku 1839 vo Veľkom Bereznom 1216 obyvateľov, z toho 750 ukrajinských gréckokatolíkov, 300 rímskokatolíkov, teda Maďarov a Nemcov a 160 Židov. Od roku 1894 tadiaľ vedie železnica UžhorodUžok-Ľvov.

V roku 1910 tu žilo oficiálne 2822 obyvateľov, z ktorých 1120 hovorilo rusínsky, 930 nemecky, 426 maďarsky a 300 slovensky. Počas 1. svetovej vojny tu bol založený vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 258 vojakov. V rokoch 1918-1938 bolo mesto súčasťou Československa, ako jedno z najmenších okresných miest vtedajšej Podkarpatskej Rusi. V roku 1937 tu žilo 2989 obyvateľov, z toho 1290 Rusínov, 543 Čechov a 876 Židov.

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

  • Emil Szmutko (* 1905 – † 1944), katolícky kňaz, ktorý zahynul 23. novembra 1944 počas presunu frontu pri obci Čičarovce. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, pre tento účel bola arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená špeciálna komisia.

Galéria upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Velykyj Bereznyj na anglickej Wikipédii a Velký Berezný na českej Wikipédii.

Referencie upraviť

  1. Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 01.06.2011, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-08 z originálu.

Iné projekty upraviť