Veľké Leváre

obec na Slovensku v okrese Malacky

Veľké Leváre (maď. Nagy-Lévárd, nem. Großschützen) je obec na Slovensku v okrese Malacky.

Veľké Leváre
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Vodné toky Rudava, Lakšársky potok
Nadmorská výška 170 m n. m.
Súradnice 48°30′11″S 17°00′04″V / 48,503056°S 17,001247°V / 48.503056; 17.001247
Rozloha 26,45 km² (2 645 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 751 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 141,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1378
Starosta Richard Nimsch[3] (nezávislý)
PSČ 908 73
ŠÚJ 504947
EČV (do r. 2022) MA
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Ocú Veľké Leváre
Štefánikova 747
Veľké Leváre
908 73
E-mailová adresa ocuvl@stonline.sk
Telefón 034/779 41 07
Fax 034/779 43 17
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Leváre
Webová stránka: levare.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

K 31. 12. 2017 mala obec 3 581 obyvateľov. Pozoruhodnosťami obce je kostol Mena Panny Márie (Petöcz M.) z roku 1723, ktorý je druhým najväčším kostolom (po šaštínskej bazilike) na Záhorí. Bol postavený pravdepodobne ako pamätník víťazstva nad Turkami. Je tu tiež habánska kaplnka z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie (Petöcz Márie)

Zaujímavosťou je Habánsky dvor vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je Múzeum habánskych remesiel. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Do roku 2005 fungovala v miestnom kaštieli s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa, odvtedy chátra. V obci sa nachádza aj Reedukačné centrum, pre chlapcov mentálnym postihnutím vo veku 15 až 18 rokov a nájdeme tu aj národnú prírodnú rezerváciu Abrod .

Krajina

upraviť

Obec Veľké Leváre leží na Záhorí, na západnej strane Záhorskej nížiny. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky Moravy, ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta Malacky. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s Moravským Svätým Jánom a Závodom, na východe so Studienkou, na juhu s Malackami, Kostolišťom a Gajarmi, na západe s Malými Levármi a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie treťohorné íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdisk vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdisko husi veľkej. V severnej časti chotára sa nachádza Národná prírodná rezervácia Abrod, kde sa vyskytujú vzácne druhy flóry i fauny. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť Lakšársky potok a na severe potok Porec pretekajúci cez Abrod. Na južnom okraji obce tečie riečka Rudava, ktorá pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku 45 km a pri obci Malé Leváre sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do okresu Malacky v Bratislavskom kraji.

Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku 1378. Obec niesla názov Noglew (Veľký Strelec), neskoršie Hrubé Leware. Nemecky sa nazývala Gross Schützen. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku Česko-Slovenska bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre.

Obyvateľstvo

upraviť

Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku 1900, mala obec 2 977 obyvateľov. Z toho bolo 2 419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku 1991 žilo v obci 3 193 obyvateľov. V roku 1919 žilo v obci 2 327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2 287 katolíkov, 112 evanjelikov a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vierovyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka. Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov.

Boskovičova, Družstevná, Gaštanová, Habánsky dvor, Hasičská, Hlinisko, Hollého, Hrnčiarska, Hroznová, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jurkovičova, Kadlečíkova, K jazeru, Krátka, Krivá, Krížna, Kukučínova, Ľudmily Podjavorínskej, Maliarikova, Martina Benku, Melíškova, Mládežnícka, Nádražná, Na brehu, Nová, Orechová, Pekárska, Pekná, Pinelova, Poľná, Prašná, Pri cintoríne, Priechodná, Pri štadióne, Prvého mája, Riadok, Rudavná, Severná, Slnečná, SNP, Starý dvor, Školská, Športová, Štefánikova, Štúrova, Tichá, Vansovej, Vinohradnícka, Výmoľ, Zadná, Zámočnícka, Závodská.

Doprava

upraviť

Cestná doprava

Cez obec prechádza cesta 1. triedy 2. Autobusová preprava je v obci pestrá, slúži spojenie do Malých Levár, Závodu, Moravského sv. Jána, Sekúl, Borského sv. Jura či Tomkov, čo sú každodenné linky. Zopár autobusových liniek vedie aj do Bratislavy, Senice či Skalice.

Železničná doprava

Železničná stanica Veľké Leváre je napojená na sieť ŽSR. Cez obec prechádza železničná trať Bratislava – Kúty – Břeclav. Sú obsluhované osobnými vlakmi a regionálnymi expressmi (REx).

Zástavba

upraviť

Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty.

 
Pohľad na rieku Rudava

Cirkevné stavby

upraviť
Farský kostol

Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť viedenský kardinál a arcibiskup Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v barokovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku 2003. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so štukovými obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas 2. svetovej vojny značne poškodený. Následne bol však opäť opravený.

Farské budovy

Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku 1773, druhú časť roku 1738. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku 1938 zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.

 
Pohľad na Habánsku kaplnku
Evanjelický kostol a evanjelická fara

Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní tolerančného patentu, nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku 1902. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným oltárnym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku 1952. Vpredu je vstavaná veža z roku 1938. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými zvonmi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu.

Kláštor Hubertinum

Roku 1892 grófka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa 25. septembra 1892 a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku 1916 tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali divadelné hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste 1950. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku 1994 sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku 1995 sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina 30. decembra 1996.

Svetské budovy

upraviť
Kaštieľ
 
Kaštieľ vo Veľkých Levároch.

Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších gotických a renesančných základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku 1931 gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku 1941 miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Ten prestal fungovať v roku 2005 a odvtedy kaštieľ nevyužívaný chátra. Kaštieľ je majetkom SR a spravuje ho Univerzitná nemocnica Bratislava.

Habánsky dvor

Habánsky dvor leží pri ceste do Malých Levár. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.

 
Habánske múzeum

V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním.

Rímskokatolícka škola

Prvá škola v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku 1896 bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku 1912 bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku 1918 sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku 1920 sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka ľudová škola existovala do roku 1945, kedy ju poštátnili. Neskoršie žiaci prešli do Hubertina a meštianky, pôvodná budova sa však zachovala, prešla niekoľkými rekonštrukciami a dnes je tam reštaurácia VERDE.

Evanjelická ľudová škola

Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku 1930 evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku 1939 po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená.

Habánska škola

Bola postavená typickým habánskym štýlom – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, učiteľského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou. Bol to typický habánsky dom so slamenou strechou. Dlhoročnou habánskou učiteľkou v tejto škole bola pani Margita Černá. Pochovaná je na Martinskom cintoríne v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Škola sa nachádzala v Habánskom dvore pri hlavnej ceste do Malých Levár. Dnes je budova bývalej habánskej školy zrekonštruovaná na súkromný rodinný dom.

Učňovská škola

Roku 1919 bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach.

Židovská škola

Pred prvou svetovou vojnou bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a hebrejčina. Synagóga i škola stáli v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla. Na mieste synagógy a školy dnes stojí súkromný rodinný dom.

Nemecká škola

Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Zanikla po druhej svetovej vojne.

Štátna meštianska a ľudová škola

Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy meštianskej školy pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa meštianka presťahovala. Momentálne táto budova je majetkom SR a spravuje ju Univerzitná nemocnica Bratislava. Nachádza sa na ulici Komenského.

Ľudová hospodárska škola

Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 –1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol.

Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici.

Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované.

Mlyn na píle

Od grófa Wenckheima ho odkúpil Ferdinand Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri mlyne stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne.

Mlyn pod kaštieľom

Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy, keď mal dostatok vody. Mlyn sa nachádza v areáli kaštieľa, v súčasnosti nie je využívaný.

Mlyn na Kaniži

Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976. V súčasnosti je budova mlynu rekonštruovaná na súkromný rodinný dom.

Fajtákovský mlyn

Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje.

Brúsiareň (Šlauferňa).

Na riečke Rudava na južnom okraji obce existovala dlhé roky brúsiareň ľudovo zvaná Šlauferňa. Mala veľké vodné koleso, ktoré roztáčalo pomocou drevenej osi brúsny kotúč, ktorý bol vo vnútri budovy. Podobala sa mlynu. Vybudovali ju miestni habáni pre svoje potreby ale slúžila tiež pre potreby celej obce. Brúsili sa tam sekery, nože, kosy a ostatné poľnohospodárske náradie. Fungovala zároveň ako kováčska a zámočnícka dielňa. Brúsiareň patrila do Habánskeho dvora a vlastnila ju rodina Andreasa Waltera. Zanikla okolo roku 1940.

Píla

Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb.

Prievoz

Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Pri prievoze na brehu Moravy stával hostinec pod názvom "Hostinec u prievozu", ktorý spravovala a viedla pani Anna Tittlová. Taktiež pri hostinci stála stodola a malé maštale pre domáce zvieratá. Vedľa hostinca stál malý domček pre finančnú stráž. Všetky budovy i samotný prievoz existovali do roku 1948. Prievoz bol po roku 1948 zrušený a budovy boli asanované.

Sochy, pomník a kríže
Ján Nepomucký

Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava.

Trojičný stĺp

Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou.

Socha svätého Floriána

Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená.

Pomník padlým vojakom

V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968.

Božia muka

Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená.

Vodné plochy

upraviť

Okrem rieky Morava, riečky Rudava, potoka Lakšár a Porec sa v chotári obce vyskytovali i iné vodné plochy.

Babie jazero

Pri ceste do Moravského Svätého Jána asi 1 kilometer za obcou sa nachádza malé, tzv. "Babí jazero" v súčasnosti s upravenými brehmi a otvorenou chatou pre účely oddychu a pikniku. O úpravu jazera a postavenia chaty sa postarali členovia miestneho Poľovného združenia, ktoré celý areál i spravuje. Priestor jazera i s budovou sa dnes hlavne využíva na spoločenské akcie poriadané Poľovným združením pre občanov obce a deti.

Cigánske jazero

Na severnom okraji obce v smere na Moravský Svätý Ján bývalo kedysi tzv. Cigánske jazero. V minulosti na brehu jazera stála rómska osada. Jazero bolo plytké, hĺbka vody v ňom nepresahovala 1-2 m, šírka jazera bola cca 80 m, dĺžka cca 150 m. V zime to bolo obľúbené miesto na korčuľovanie. Na jazere sa v zime ťažil ľad, ktorý sa uskladňoval v tzv. "Ledovni", čo bola budova v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola s hlbokým podzemným priestorom. Ľad slúžil na chladenie a uskladňovanie mäsa, piva a iných rýchlo sa kaziacich potravín. V 70. rokoch 20. storočia bolo jazero zasypané, rómska osada zlikvidovaná - jej obyvatelia si postavili pekné murované domy v obci medzi domami ostatných obyvateľov. V súčasnosti sa na pôvodnom mieste jazera nachádzajú priemyselné objekty. Ledovňa bola rekonštruovaná a premenená na Poľovnícky dom, ktorý slúži miestnemu Poľovnému združeniu.

Rybníček

Na východnom okraji obce sa v minulosti nachádzalo jazero Rybníček. Slúžilo ako zásobáreň vody a v zime na korčuľovanie. Dnes sa na tomto mieste nachádza záhradkárska osada miestneho spolku.

Jazierko pri ceste do Malaciek

V minulosti na južnom okraji obce pri poľnej ceste, ktorá bola odbočkou cesty do Malaciek existovalo malé jazierko okrúhleho tvaru o šírke asi 20 m. Na brehu jazierka stála socha sv. Jána Nepomuckého. Začiatkom leta sa k tejto soche konali cirkevné procesie s prosbou o dobrú úrodu poľnohospodárskych plodín. Jazierko bolo na západnom okraji terajšieho areálu benzínovej pumpy, ktorá bola postavená omnoho neskoršie. Jazierko bolo v 2. polovici 20. storočia zasypané a socha sv. Jána Nepomuckého bola prenesená do zahrádky rímskokatolíckej fary, kde stojí dodnes.

Jazero v kaštieli

V Levárskom kaštieli existuje jazero, ktoré vybudovali vtedajší majitelia kaštieľa pravdepodobne v 19. storočí ako súčasť veľkého nádherného parku. Jazero je približne okrúhleho tvaru o šírke cca 80 m. Jazero slúžilo na člnkovanie a oddych majiteľov kaštieľa a ich návštevníkov. Jazero má prítok vody vedený z riečky Rudava i odtok do kanálov v poli. V súčasnosti je jazero dosť zabahnené a neudržiavané.

Bezedné jamy

Asi 1 km od obce južným smerom za pôvodným tokom Rudavy boli v minulosti tri vodné plochy, tzv. "Bezedné jamy" Najväčšia z nich bola okrúhleho tvaru, široká asi 60 m, ostatné dve boli menšie. Hĺbka vody v najväčšej z nich bola viac ako 4 m. Jamy boli dobre zarybnené a boli obľúbenou lokalitou miestnych rybárov. Cez dve jamy pretekal tzv. Starý kanál, tretia - najmenšia jama nemala prítok ani odtok. Pri úprave v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúcich Baďurovských rybníkov boli v 70 rokoch 20. storočia Bezedné jamy zasypané a dnes v týchto miestach tečie už len Starý kanál.

Významní rodáci a osobnosti

upraviť

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť