Veľký Grob
Veľký Grob (maď. Magyargurab, nem. Deutsch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Galanta.
| Veľký Grob | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Región | Dolné Považie |
| Časti | Tarnok |
| Nadmorská výška | 122 m n. m. |
| Súradnice | 48°15′00″S 17°29′40″V / 48,250000°S 17,494444°V |
| Rozloha | 23,55 km² (2 355 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 459 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 61,95 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1335 |
| Starosta | Viliam Rigo[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI) |
| PSČ | 925 27 |
| ŠÚJ | 504149 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: velkygrob.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Veľkogroban[4]
| |
Polohopis upraviť
Obec sa nachádza na hranici severného výbežku Podunajskej roviny najjužnejšej časti Trnavskej pahorkatiny, východne sa nachádza časť Podunajskej roviny zvaná pre množstvo vodných tokov Uľanská mokraď. Južne od obce pokračuje pomerne jednotvárna Podunajská rovina. Severozápadne od obce sa tiahnu Malé Karpaty, ktoré sú zväčša dobre viditeľné aj z obce (vidno napr. Kamzík, Veľký Javorník, Somár, Veľkú Homoľu, hrad Červený Kameň) Za veľmi dobrej viditeľnosti je možno vidieť Zobor a Veľký Tribeč v pohorí Tribeč pri Nitre ako aj Považský Inovec.
Dejiny upraviť
Oblasť Veľkého Grobu bola osídlená ľuďmi už v neolite – sídlisko volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry. Taktiež sa našli pozostatky keltskej osady z 2. – 3. storočia a osady z Veľkomoravského obdobia 8. – 10. storočia.
Prvá písomná zmienka o Veľkom Grobe je datovaná do roku 1275, o osade Tarnok do roku 1301.
Koncom 16. storočia sa tu postupne začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadníci následkom čoho sa obec začala rozrastať. Bola poddanskou dedinou Svätojurského panstva, od konca 17. storočia panstva Kráľová pri Senci.
Pôvodné obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, z remesiel prosperovalo tkáčstvo a výšivkárstvo.
Pred prvou svetovou vojnou bol Veľký Grob známym výšivkárskym strediskom. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi.
V nádherných výšivkách, svojráznom grobskom kroji, maľovaných izbách, pitvoroch i v architektúre starých domov nachádzame prvky slovenského, habánskeho, chorvátskeho i maďarského kultúrneho odkazu svojrázne pretavené do miestneho koloritu. Posledná z ľudových umelkýň, Katarína Brinzová zomrela v roku 1976, jej maľovky sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante i v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Kaštieľ, jednopodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 17. storočia. Pôvodne patril Pálfiovcom, ako správna budova miestnej časti panstva. V dvorovej časti je arkáda zaklenutá krížovými klenbami.[5] Uličnému priečeliu s hladkou fasádou dominuje polkruhovo ukončený portál s kamenným ostením s náznakom hlavíc a bosážou.
- Rímskokatolícky Kostol sv. Anny, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1771. Stojí na mieste staršej kaplnky. Na začiatku 19. storočia prešiel úpravami, ktoré mu dali súčasnú podobu. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Priečelie vytvára reliéfny portikus z pilastrov a trojuholníkového štítu s tympanónom. Veža je členená kordónovou rímsou a pásovou rustikou, ukončená je zvonovitou helmicou.[6]
- Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1936. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. Stojí na mieste staršieho tolerančného kostola z roku 1788, z ktorého sa zachovala dnes asymetricky umiestnená barokovo-klasicistická veža z konca 18. storočia. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola.[7] Fasády sú členené travertínovými nahrubo opracovanými kvádrami, ktoré vytvárajú rustiku. Priečelie s veľkým preskleným obdĺžnikovým oknom je ukončené trojuholníkovým štítom, v ktorom je bronzový reliéf s vročením vzniku stavby a motívom kalicha, kotvy a kríža. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
- Rodný dom výtvarníčky Kataríny Brinzovej, Hlavná č. 25, jednopodlažná jednotraktová ľudová stavba na pôdoryse písmena L z roku 1899. Úpravami prešla v roku 1909, po roku 1918 a v druhej polovici 20. storočia.[8] Fasády objektu sú členené oknami s profilovanými šambránami. Do objektu sa vstupuje drevenými kazetovanými vrátami.
Občianska vybavenosť upraviť
V nedávnej minulosti obec vybudovala materskú školu, dom smútku, obecný úrad a zdravotné stredisko. Výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1995. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štyri rašeliniská s možnosťou rybárskeho vyžitia.
Osobnosti obce upraviť
Rodáci upraviť
- Katarína Brinzová (* 1879 - † 1976), majsterka ľudovej umeleckej výroby, maliarka, výšivkárka.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Veľkogrobčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Veľký Grob [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veľký Grob - Kostol sv. Anny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veľký Grob - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Ľudová architektúra v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.