Veľkonočná vigília

Veľkonočná vigília je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou Zmŕtvychvstania Pána, Noc nocí alebo Matka všetkých vigílií, teda noc, keď vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.

Rímskokatolícka cirkev

V rímskokatolíckej cirkvi je veľkonočná vigília samostatnou liturgiou, ktorá symbolicky pripomína a sprítomňuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Táto bohoslužba má tieto základné časti:

Obrad Svetla
Liturgia slova
Liturgia krstu
Liturgia Eucharistie
Obrad vzkriesenia Pána

Časti liturgie

Príprava ohňa – Omša sa začína po západe slnka. Na vhodnom mieste mimo kostola sa pripraví oheň. Mal by byť taký, aby naozaj rozptýlil tmu a osvetlil noc. V kostole je zatiaľ tma.
Príprava kadidla a paškálu – Kňaz s asistenciou v tichosti príde k ohňu, tu pripraví slávnostnú veľkú sviecu – paškál. Vyryje do nej symbol kríža, znaky alfa a omega a číslice aktuálneho roku, pričom odrieka modlitbu. Potom do 5 bodov kríža vrýva 5 tymiánových hrudiek, čo je sprevádzané druhou modlitbou. Následne od ohňa zapáli paškál, uhlíkmi z ohňa sa však naplní kadidelnica.
Slávnostná procesia – Nasleduje slávnostný pochod kostolom, kňaz, alebo diakon nesie zapálený paškál a trikrát spieva stále vyšším hlasom: „Kristus, Svetlo sveta.“ Veriaci odpovedajú: „Bohu vďaka,“ pričom si od paškálu zapaľujú vlastné sviece.
Exsultet – Veľkonočný chválospev má byť vždy spievaný, a to buď v dlhšej, alebo kratšej forme. Veriaci počas neho stoja so zažatými sviecami. Ak kňaz nie je dostatočne intonačne schopný, možno túto úlohu zveriť inému posluhujúcemu – spevákovi (kantorovi)
7 čítaní – Nasleduje bohoslužba slova. V nej je oficiálne 7 čítaní zo Starého zákona, po každom čítaní nasleduje responzóriový žalm a modlitba. Všetky tieto žalmy a odpovede ľudu sú stále bez zvuku organa. Z pastoračných, ako i časových dôvodov možno počet čítaní zredukovať, najmenej na 3, v krajnom prípade na 2. Nikdy však nemožno vynechať čítanie z knihy Exodus o prechode Izraelitov cez Červené more (tzv. pascha – prechod).
Glória – Po siedmom čítaní s príslušným žalmom a modlitbou kňaz intonuje: „Sláva Bohu na výsostiach.“ Opäť sa ozýva organ svojim majestátnym hlasom, podľa zvyklosti zvonia všetky zvony a zvonce, po krátkej slávnostnej predohre veriaci pokračujú v speve Glória. Posluhujúci prinesie a na oltár položí sochu zmŕtvychvstalého Krista. To je liturgické vzkriesenie.
Epištola – Nasleduje čítanie tzv. epištoly, je to ôsme čítanie dňa, z Nového zákona.
Aleluja – Po epištole kňaz (alebo spevák) intonuje slávnostné Aleluja graduale triplex (alebo simplex) trikrát, stále vyšším hlasom, veriaci odpovedajú. Nasleduje slávnostný žalm, ktorého responzum je trojité „Aleluja“.
Evanjelium – Evanjelium o zmŕtvychvstaní Pána je posledným čítaním dňa. Má sa konať čo najslávnostnejšie (okiadza sa lekcionár / evanjeliár), miništranti so sviecami však neprichádzajú, lebo ich nahrádza paškál. Toto evanjelium je vhodné aj spievať. Prednáša ho však vždy kňaz alebo diakon.
Homília – kázeň.
Krédo sa v tejto liturgii vynecháva.
Litánie k všetkým svätým – po krátkej výzve kňaza nasledujú litánie k všetkých svätým.
Svätenie krstnej vody – kňaz špecifickou modlitbou a gestami posvätí vodu.
Obrad krstu – nasleduje obrad krstu. Katechumeni sú vyzvaní, aby sa zriekli zlého ducha a vyznali vieru v trojjediného Boha. Následne sú pokrstení.
Obnovenie krstných sľubov – po posvätení vody nasleduje obnovenie krstných sľubov veriacich. Tento obrad je spojený s úplnými odpustkami.
Kropenie svätenou vodou (asperges) – po obnovení krstných sľubov sú veriaci kropení svätenou vodou. Spieva sa počas toho pieseň „Zrel som vodu“.
Spoločné modlitby veriacich – nimi sa končí liturgia krstu.
Liturgia Eucharistie – koná sa ako pri bežnej sv. omši. Odporúča sa však použiť Eucharistickú modlitbu č. 1 s vlastnými vsuvkami pre tento deň. Súčasťou je aj prijímanie Eucharistie veriacimi.
Obrad vzkriesenia Pána – je špecifickým obradom iba pre Slovensko; niektoré okolité národy vo svete tento obrad nepoznajú a omšu zakončujú ako každú inú omšu zvolaním „Iďte v mene Božom, aleluja“. Tento obrad pochádza z prastarej tradície prvopočiatočnej slovanskej cirkvi a je spojený s Ostrihomskou diecézou.
Úvodné zvolania – Kňaz s vélom príde k oltáru, podvihne monštranciu a intonuje: „Vstal som zmŕtvych!“ a následne trikrát, stále vyšším hlasom: „Pokoj vám, Ja som to, aleluja!“ Veriaci odpovedajú: „Nebojte sa, aleluja!“
Slávnostná procesia – Nasleduje slávnostná procesia, na čele s Eucharistiou v monštrancii a sochou Zmŕtvychvstalého. Do procesie sa odporúča zapojiť aj veriacim. Procesia sa väčšinou koná okolo kostola, pričom kňaz s monštranciou udeľuje požehnanie na všetky 4 svetové strany. Počas celej procesie sa spieva pieseň Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych (JKS 192).
Te Deum – po návrate do priestoru kostola kňaz položí monštranciu späť na oltár a vtedy nasleduje slávnostný spev hymnu Te Deum laudamus.
Tantum Ergo a požehnanie – po skončení hymnu bezprostredne nasleduje spev Tantum Ergo (Ctime túto Sviatosť slávnu), po nej kňaz udelí záverečné eucharistické požehnanie.
Mariánska antifóna – počas ukladania Eucharistie do svätostánku sa spieva veľkonočná mariánska antifóna Raduj sa, nebies kráľovná. Po jej skončení nasleduje krátke zvolanie.
Záver – kňaz s asistenciou odchádza od oltára do priestoru sakristie. Je to záverečná časť celej slávnostnej vigílie.

Samotná vigília je najdlhšou omšou v celom liturgickom roku. Bežné trvanie so všetkými slávnostnými náležitosťami trvá cca 150 – 240 minút. Slávenie len omše, bez špecifických obradov veľkonočnej vigílie, nie je dovolené.

V protestantských cirkvách je veľkonočná bohoslužba rozdelená podobne ako bohoslužba katolícka.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľkonočná vigília

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velikonoční vigilie na českej Wikipédii.