Otvoriť hlavné menu

Veže moskovského Kremľa

zoznamový článok projektov Wikimedia
Kremeľské veže v podvečernom svite

Veže moskovského Kremľa sú impozantným súborom dvadsiatich bášt Kremľa v hlavnom meste Ruskej federácie Moskve. Dotvárajú charakteristický obraz Kremľa a spolu s tehlovým múrom tvorili obranný systém mestskej pevnosti. Väčšina veží má jednotný architektonický ráz, ktorý získali v druhej polovici 17. storočia. Podstatným rozdielom medzi nimi sú pôdorysy, na ktorých sú vybudované. Tri veže – Beklemiševská, Vodozvodná a Nárožná Arzenálna, stojace v rohoch pevnostného trojuholníka – ho majú oválny; všetky ostatné – štvoruholníkový. Päť z bášt je zakončených rubínovými hviezdami a päť veží je opatrených bránami.

Zoznam vežíUpraviť

Meno Obrázok Výška
(v metroch)
Stručný opis Pozn.
Juhovýchodné nárožie
Beklemiševská veža 46,2 Vystavaná v rokoch 1487 – 1488 talianskym architektom Marcom Ruffom. Svoje pomenovanie dostala podľa bojarskej rodiny Beklemiševovcov, ktorých usadlosť ležala vedľa veže
Východný múr
Konštantíno-Heleninská veža 36,8 Vystavaná v roku 1490 podľa projektu švajčiarsko-talianskeho architekta Pietra Antonia Solariho. Pomenovanie dostala podľa neďaleko ležiaceho chrámu zasvätenému svätým Konštantínovi a Helene
Signálna veža 38 Postavená v roku 1495. Meno nesie podľa v nej visiaceho signálneho zvonu, ohlasujúceho požiare
Cárska veža 16,7 Postavená v roku 1670. Prv na tomto mieste stávala drevená vežička, z ktorej cár Ivan IV. Hrozný pozoroval Červené námestie – odtiaľ názov
Spasská veža 71 Vybudovaná v roku 1491 švajčiarsko-talianskym architektom Pietrom Antoniom Solarim. Je jednou z prejazdných bášt; brána je hlavným vchodom do Kremľa. Svoje pomenovanie získala podľa dvojice ikon Krista Spasiteľa umiestnených po oboch stranách vjazdu. Ako jediná z veží je osadená hodinami
Senátna veža 34,3 Vybudovaná v roku 1491. Svoje dnešné pomenovanie dostala v roku 1787 po dobudovaní Senátneho paláca, pred ktorým stojí
Mikulášska veža 70,4 Postavená v roku 1491 švajčiarsko-talianskym architektom Pietrom Antoniom Solarim. Svoje meno dostala podľa ikony svätého Mikuláša umiestnenej nad vchodom
Severné nárožie
Nárožná Arzenálna veža 60,2 Pietro Antonio Solari postavil vežu v roku 1492. Najmohutnejšia z kremeľských veží dostala svoje meno podľa budovy kremeľského Arzenálu
Západný múr
Prostredná Arzenálna veža 38,9 Vystavaná v rokoch 1493 – 1495
Troická veža 80 Vybudovaná v roku 1495 talianskym architektom Aloisiom da Carcanom. Najvyššia z kremeľských bášt niekoľkokrát menila svoje meno; to súčasne má podľa Troického nádvoria
Veža Kutafja 13,5 Vybudovaná v roku 1516. Je jedinou z kremeľských bášt postavenou mimo múru. Stojí pred Troickou vežou, s ktorou je spojená padacím mostom
Komandantská veža 41,3 Postavená v roku 1495
Zbrojničná veža 38,9 Vybudovaná v rokoch 1493 – 1495. Svoje meno dostala v roku 1851 podľa pri nej postavenej zbrojnice
Borovická veža 54 Postavená v roku 1490 Pietrom Antoniom Solarim. Svoje pomenovanie má podľa Borovického pahorku, na ktorom stojí
Juhozápadné nárožie
Vodozvodná veža 61,3 Postavená v roku 1488. Svoje meno dostala v roku 1633 potom, čo bolo do jej útrob nainštalované vodné čerpadlo
Južný múr
Blagoveščenská veža 32,5 Vybudovaná v rokoch 1487 – 1488. Svoje pomenovanie dostala podľa ikony Panny Márie Bohorodičky
Tajnická veža 38,4 Postavená v roku 1485. Pôvodne bola prejazdná. Svoje meno dostala podľa existujúcej tajnej chodby, ktorou sa bolo možné dostať k rieke Moskva
Prvá bezmenná veža 34,2 Pochádza z roku 1480
Druhá bezmenná veža 30,2 Pochádza z roku 1480
Petrovská veža 27,2 Postavená okolo roku 1480. Najmenšia z kremeľských veží je pomenovaná podľa Petra, metropolitu Kyjevského a celej Rusi

Pozn.: Symbolom   sú označené veže zavŕšené rubínovou hviezdou

ZdrojUpraviť