Venisova pyramída leží pri Sakkáre v Egypte, pred vstupom do areálu komplexu Stupňovitej pyramídy. V nej sa nachádzajú najstaršie zachované Texty pyramíd.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Venisova pyramída
MENO
wn
n
is
nfrstststO24
nfr-swt-wnjs
Krásne sú Venisove (kultové) miesta
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Venis
Obdobie: 5. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 57,75 m
Pôvodná výška: 43 m
Objem: 47 390 m³
Sklon: 56° 18′ 35″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Súradnice: 29°52′5.56″S 31°12′53.8″V / 29,8682111°S 31,214944°V / 29.8682111; 31.214944

Staviteľom bol Venis (okolo 2356 – 2323 pred Kr.), posledný faraón 5. dynastie.

Pyramída a jej komplex upraviť

Pyramída mala vstup zo severu, ktorý bol umiestnený v podlahe tzv. severnej kaplnky. Dispozícia podzemných chodieb a komôr je veľmi podobná subštruktúre pyramídy Venisovho predchodcu Džedkareho. Chodba, ktorá krátko na začiatku klesá, pokračuje rovno až k vertikálnej osi pyramídy a končí predsieňou. Z nej pokračuje na západ pohrebná komora s tmavým bridlicovým sarkofágom a sedlovým žulovým stropom, a na východ zásobná komora s tromi výklenkami. Steny predsiene a komory sú pokryté hieroglyfickými nápismi. Superštruktúra pozostávala zo šesťstupňového jadra z blokov miestneho vápenca. Obklad bol z jemného bieleho vápenca a na niektorých miestach sa zachoval dodnes. V zlom stave sa nachádzala už v časoch Novej ríše, keď bola rekonštruovaná. Pri úpätí východnej steny stojí zádušný chrám a pri jej juhovýchodnom rohu malá kultová pyramída. Vzostupná cesta dosahuje dĺžku 750 m. Údolný chrám ležal kedysi na brehu jazera, oddeľujúceho Mennofer od pohrebiska. Venis svoje manželky nepochoval v pyramídach, ale v hrobkách blízkeho pohrebiska. Riešenie pyramídového komplexu, hlavne zádušného chrámu, predstavuje prechodnú fázu medzi komplexmi 5. a 6.dynastie, ktorú začal už Džedkare. Významnosť Venisovej pyramíde však udeľuje jej reliéfna výzdoba. Pri nej ide o prvý prípad výskytu tzv. Textov pyramíd[1] – náboženských textov (napr. litánií, hymnov, velebení alebo magických textov).[2] Okrem toho objekty komplexu boli bohato zdobené reliéfmi a ďalšími kamennými prvkami, ktorých časť bola druhotne použitá v neskorších staroegyptských stavbách, napr. v komplexe Amenemheta I. v Lište. V areáli pyramídy pri vzostupnej ceste sa nachádza stavba, ktorá pravdepodobne slúžila na uloženie dvoch lodí, symbolizujúcich bárky boha Rea. Areál bol obohnaný múrom.

Výskum upraviť

Pyramídu zbežne skúmal už Perring a Lepsius, v roku 1899 sa dovnútra dostal Maspero a neskôr ďalší. Od roku 1939 tu prebieha výskum egyptských archeologických expedícií.

Referencie upraviť

  1. Lehner 1997, s. 154
  2. Lehner 1997, s. 31

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Literatúra upraviť