Otvoriť hlavné menu

Geografické vymedzenieUpraviť

Vystupuje najmä na Strednom Slovensku v podloží neovulkanitov ako tzv. sklenoteplický, pliešovský a lieskovecký ostrov, ďalej v Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, vo Volovských a Stolických vrchoch, Branisku a Čiernej hore. Od severnejšieho pásma jadrových pohorí ho delí čertovická línia, od gemerského pásma je oddelené margeciansko-lebeníckou líniou. V oblasti veporského pásma sa nachádza najväčší plutón Západných Karpát, označovaný ako veporský granitoidný plutón.

Tektonické členenieUpraviť

Kryštalinikum je prekryté obalovými jednotkami Foederáta a Veľkého boku. Zatiaľ čo jednotka Foederáta je označovaná ako obalová jednotka južného verporika, veľkobocká jednotka predstavuje tzv. severné veporikum. Severné veporikum kontinuálne prechádza do odlepených sedimentov fatrika. Súčasťou pásma sú aj príkrovy silicika (drienocký, muránsky, stratenský) a hronika[2]. Nachádzajú sa tu tiež trosky gemerika. Zvyšky gossauských sedimentov vrchnej kriedy a niekoľko reliktov neogénnych vulkanitov (sklenoteplický a pliešovský ostrov).

Na strednom Slovensku sa veporské pásmo sa v svojej klasickej oblasti v západnej časti Slovenského rudohoria a Kráľovohoľských Tatrách rozdeľuje na 4 zóny[3]:

Samostatné zóny tvoria v Branisku a Čiernej hore[3]:

Zaradenie Zemplínskych vrchov do veporského pásma je predmetom diskusie. Podľa súčasných poznatkov sa skôr jedná o odlišnú jednotku označovanú ako zemplinikum.

ReferencieUpraviť

  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  3. a b Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56