Veporské pásmo
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Veporské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát tvorená najmä predtreťohorným kryštalinikom a obalovými jednotkami. Jeho najvýznamnejšiu časť tvorí kryštalinikum veporika. Patrí do Centrálnych Západných Karpát[1].
Geografické vymedzenie upraviť
Vystupuje najmä na Strednom Slovensku v podloží neovulkanitov ako tzv. sklenoteplický, pliešovský a lieskovecký ostrov, ďalej v Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, vo Volovských a Stolických vrchoch, Branisku a Čiernej hore. Od severnejšieho pásma jadrových pohorí ho delí čertovická línia, od gemerského pásma je oddelené margeciansko-lebeníckou líniou. V oblasti veporského pásma sa nachádza najväčší plutón Západných Karpát, označovaný ako veporský granitoidný plutón.
Tektonické členenie upraviť
Kryštalinikum je prekryté obalovými jednotkami Foederáta a Veľkého boku. Zatiaľ čo jednotka Foederáta je označovaná ako obalová jednotka južného verporika, veľkobocká jednotka predstavuje tzv. severné veporikum. Severné veporikum kontinuálne prechádza do odlepených sedimentov fatrika. Súčasťou pásma sú aj príkrovy silicika (drienocký, muránsky, stratenský) a hronika[2]. Nachádzajú sa tu tiež trosky gemerika. Zvyšky gossauských sedimentov vrchnej kriedy a niekoľko reliktov neogénnych vulkanitov (sklenoteplický a pliešovský ostrov).
Na strednom Slovensku sa veporské pásmo sa v svojej klasickej oblasti v západnej časti Slovenského rudohoria a Kráľovohoľských Tatrách rozdeľuje na 4 zóny[3]:
- kohútska zóna - vystupuje medzi lubeníckou línoiou a muránskym zlomom
- kráľovohoľská zóna - vystupuje medzi muránskym a pohorelským zlomom, za jej súčasť je často chápaná i muránsko-vernárska zóna
- kraklovská zóna - vystupuje medzi pohorelským, osrblianskym zlomom a čertovickou líniou
- ľubietovská zóna - vystupuje medzi čertovickou línou (ktorá však na povrchu nie je definovateľná), mýtňanským a osrblianskym zlomom
Samostatné zóny tvoria v Branisku a Čiernej hore[3]:
Zaradenie Zemplínskych vrchov do veporského pásma je predmetom diskusie. Podľa súčasných poznatkov sa skôr jedná o odlišnú jednotku označovanú ako zemplinikum.
Referencie upraviť
- ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ a b Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56
