Vezikula je názov pre štruktúru vo vnútri alebo mimo bunky a ohraničenú (fosfo)lipidovou 2-vrstvou. Vezikuly vznikajú pri príjme, výdaji alebo transporte materiálov bunkou. Môžu sa zlúčiť s plazmovou membránou, aby sa ich obsah preniesol do bunky alebo mimo nej a aj s organelami v bunke pri transporte materiálov pre ne. Majú viaceré významné využitia pre bunku, lebo vo vnútri majú iné zlúčeniny než sú priamo tam na mieste v bunke a preto sa nimi organizuje vnútorné prostredie bunky. Nimi sa robí nielen metabolizmus a transport materiálov, ale aj ovplyvňovanie niektorých reakcií v bunke. Alzheimerova choroba, neurologické aj metabolické nemoci sa spájajú s nesprávnym priebehom vezikulárneho transportu.[1][2]

Stavba vezikuly

TypyUpraviť

 
Typy vezikúl
  • vakuoly – organely čo obsahujú veľa zásobnej vody pre bunku
  • lyzozómy – sú využívané na metabolizmus bunky - potrava sa „vtiahne“ exocytózou do bunky a v lyzozómoch rozkladá na potrebné zlúčeniny využiteľné pre bunku. Tiež trávia organely, čo zle pracujú alebo nie sú potrebné – nazývame to autofágia.
  • Transportné vakuoly – presúvajú látky vnútri bunky. Veľa bielkovín vzniká v ribozómoch v endoplazmatickom retikule, ale upravujú sa ešte v Golgiho aparáte a tam sú preto presúvané, ale aj iné bielkoviny treba presunúť ešte z Golgiho aparátu (pre využitie) na iné miesto - organely - lyzozómy a iné.
  • Ostatné – prenášajú látky z bunky mimo ňu[3]

TransportUpraviť

 
Multivezikulárny transport

Niektoré vezikuly vznikajú z membrány endoplazmatického retikula a iné vytvára bunková stena – zabratím materiálu mimo bunky. Na stavbu vezikuly sa používa niekoľko molekúl, zatiaľ poznáme: klatrín, COPI a COPII. Vnútri sa prenášajú potrebná zlúčenina a vezikula sa označí receptorom, aby iné receptory poznali, čo za „tovar“ prenáša. Receptory na vonkajšku vezikuly nazývame v-SNARE a tie, čo „patria“ k nim (v cieli) nazývame t-SNARE. Receptory si navzájom väzbami „pasujú“ a viažu sa na seba. Preto len „správny tovar“ sa prenesie na príslušnú membránu. Treba veľký počet SNARE rôznych receptorov, lebo aj prenášaný počet rôznych látok v bunke je mimoriadny. Transport „nákladu“ ale môže prebiehať aj „zároveň“ - (multi)vezikulárny transport. Vezikuly sa umiestnia za sebou v tzv. multivezikulárnom telese – endozóme a viaceré „náklady“ sa na cieľovom mieste vyložia a tam receptormi, čo majú na sebe vezikuly rozlíšia. Len receptor na „kamióne“ má rovnakú „ŠPZ“ pre všetky, čo sú v ňom. Nielen význam (multi)vezikulárneho transportu vyvoláva snahy o vysvetlenie jeho vzniku v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch to boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ho označujú za prípad mechanizmu tzv. „nezjednodušiteľnej zložitosti“ a preto tvrdia, že nie je možné, aby bol vytvorený nikým neriadenými, čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Práve to, že pozostáva z viacerých závislých a prepojených etáp v čase a aj prepojených častí, ho robí náročným na vysvetlenie náhodným vznikom. Receptor na vezikule je „nadbytočný“ a „nevýhodný“ pre bunku pri začiatku procesu, význam má až v cieli, ale na začiatku „nevieme“, že v cieli tento receptor „treba“. Ani cieľový receptor nemá prečo vznikať, lebo „nevie“, že „tovar“ sa označí príslušným v-SNARE, čo on rozoznáva. Zatiaľ neboli ešte vyvinuté prijateľné riešenia vytvorenia multivezikulárneho transportu.[4][5]

ReferencieUpraviť

  1. Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/
  2. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
  3. Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml
  4. Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/
  5. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.

Pozri ajUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Alberts, Bruce; et al. (1998). Essential Cell Biology: An Introduction to the Molecular Biology of the Cell. Garland Pub. ISBN 978-0-8153-2971-8.
  • Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
  • Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002

Externé odkazyUpraviť