Kalina siripútková

(Presmerované z Viburnum lantana)

Kalina siripútková[1][2][3] (iné názvy: siripútka[1][3]; staršie kalina siripútka[4]; lat. Viburnum lantana[5]) je ker vysoký až 4 m alebo krovito rastúci strom s nahými zimnými púčikmi a väčšinou s opadavými listami z rodu kalina (Viburnum).

Kalina siripútková

Kalina siripútková; rozkvitnuté súkvetie (máj)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Viburnum aragonense

Viburnum farinosum
Viburnum lantana var. europaeum
Viburnum maculatum

Viburnum tomentosum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rod kalina patrí do čeľade pižmovkovité (Adoxaceae)[1], nazývanej aj kalinovité (Viburnaceae)[6]; v starších systémoch sa zaraďoval do čeľade z zemolezovité (Loniceraceae/Caprifoliaceae)[3][1].

Opis upraviť

Kalina siripútková je hustý ker vysoký 4 až 6 m, ktorý zriedka tvorí iba jeden hlavný kmeň, zvyčajne je značne rozkonárený už od zeme. Mladé výhonky a konáre sú oblé alebo slabo hranaté, nápadne plstnato chlpaté, neskoršie lysé. Kôra je šedivohnedá až hnedá, pozdĺžne rozpukaná. Dreň je biela a tvrdá. Vetvenie výhonkov je pseudo-dichotomické, pretože listy sú protiľahlé a po rozvinutí koncového kvetového púčika do súkvetia sa z dvoch bočných púčikov vyvinú nové hlavné výhonky.[2][7][8]

Nahé prezimujúce púčiky kaliny siripútkovej a vývoj kvetných púčikov na začiatku jesene naznačujú, že rastlina je vhodná pre relatívne mierne podnebie. Zimné púčiky sú bez diferencovaných šupín, ale pokryté hustými hviezdicovitými chĺpkami; kvetné púčiky sú čiastočne pokryté listeňmi. Púčiky sú krátko stopkaté (< 1 mm) s jedným až dvoma pármi šupín, vonkajší pár je čiastočne zrastený, červenohnedý, zvyčajne holý, vnútorný pár je viac zrastený, zelený s trojlaločnou špičkou. Bazálne dlhé výhonky nesú koncové púčiky, ktoré sú šesťhranné. Kvetné púčiky sú okrúhlejšie ako vegetatívne. Púčiky kaliny bývajú miestom, kde parazitická voška Aphis viburni prezimuje. Na jeseň tam kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy práve v čase, keď sa na jar púčiky otvárajú. Do troch týždňov bývajú listy už značne zdeformované. Stredné hodnoty vymrznutia zimných púčikov sú -9,6 °C.[7]

Protistojné listy kaliny siripútkovej sú široko vajcovité, na báze slabo srdcovité, ostro pílkovité. Čepeľ je na líci roztrúsene hviezdicovito chlpatá, staršie listy olysievajú; hviezdicovité trichómy sú i na rube čepele, ktorá v mladosti vyzerá úplne plstnatá. Dlhá je 3 až 16 cm a široká 2 až 12 cm. Listová stopka je dlhá 0,5 až 4 cm, zhora sploštená a na najväčších listoch s ryhou (< 1 mm hlbokou) po celej dĺžke, najhustejšie je chlpatá na okrajoch ryhy; je bez žliaz. Kalina je v dospelosti opadavá, ale v mladom veku má tendenciu byť vždyzelená (prvé postklíčne listy na semenáčikoch môžu zotrvať najmenej 2 roky). Priemerné hodnoty vymrznutia jarných listov sú -5,2 °C a letných listov -3,5 °C.[2][7]

Súkvetie kaliny siripútkovej je vrcholové, tvorené obojpohlavnými kvetmi, plocho vyduté, s priemerom 6 až 10 cm. Kvetná stopka dlhá 10 až 20 (-25) mm, je takisto chlpatá. Súkvetie je tvorené systémom rozkonárených stopiek. Na hlavnú stredovú stopku nadväzuje zvyčajne 6 až 7 bočných primárnych stopiek, dlhých 15 až 25 mm, z nich vyrastá 2 až 5 sekundárnych stopiek, dlhých 6 až 15 mm a z nich 1 až 5 terciárnych stopiek, dlhých 5 až 10 mm, každá s 1 až 4 kvetmi. Všetky kvety sú podobnej veľkosti a tvaru, s nepríjemným zápachom; nemajú takmer žiadne stopky, len dva malé listene. Kalich je zredukovaný na päť veľmi malých zúbkov s dĺžkou asi 0,5 mm. Koruna je biela, lievikovitá (3–5 mm dlhá a asi 4–8 mm široká) s piatimi rozširujúcimi sa lalokmi, dvakrát dlhšími ako trubica. Päť tyčiniek je len o niečo dlhších ako koruna; žlté peľnice sa otvárajú smerom k stredu kvetu. Blizna je trojlaločná, semenník spodný, s jedným zaveseným vajíčkom; dva plodolisty zostávajú nerozvinuté. Kalina kvitne v apríli a v máji.[2][7]

Plodom je silne sploštená oválna kôstkovica s lesklou šupkou a roztrúsenými hviezdicovitými chĺpkami; je 7-11 mm dlhá, 5-8 mm široká a 4-7 mm hrubá. Plody dozrievajú postupne, pričom prechádzajú od zelenej cez červenú do čiernej farby. Kôstka je jednoduchá, plochá, kožovitá, so štyrmi prednými a tromi chrbtovými rebrami, s rozmermi 8-8,5 × 5,5-6,5 × 1,5 mm; jej priemerná suchá hmotnosť 35 až 44 mg.[2][7]

Stonka klíčiacej sadenice (hypocotyl) kaliny siripútkovej je dlhá 2,5 až 3,0 cm, je tmavohnedá, lysá a drevnatá. Dva klíčne listy sú lysé, vajcovité až okrúhlo klinovité, dlhé 16 až 21 mm, na stopke dlhej 2 až 3 mm. Rastový vrchol (epicotyl) je husto pokrytý hviezdicovými chĺpkami a je dlhý 3 až 5 mm. Prvé pravé listy sú protiľahlé, vajcovito podlhovasté, jemne zúbkaté, na báze zaoblené, 9 až 13 mm dlhé, na stopkách dlhých 1,5 až 2,0 mm. Hlavný koreň sadeníc je v rannom štádiu drevnatý a nerozkonárený.[7]

Rozšírenie upraviť

Prirodzeným areálom kaliny siripútkovej je západná, stredná a južná Európa, s rozsahom podobným ako má kalina obyčajná. Na Britských ostrovoch sa vyskytuje severnejšie ako v strednej Európe, zasahuje do Belgicka, ale nie do Holandska a v Nemecku sa obmedzuje na južnú polovicu. Od severného Španielska je rozšírená až po strednú Ukrajinu a nachádza sa tiež v severnej Malej Ázii. Juhovýchodná hranica jej výskytu je v severnom Iráne. Severovýchodnú hranicu tvorí rieka Dneper, s výnimkou jej dolných častí. Okolo Stredozemného mora sa vyskytuje iba v niektorých vlhkejších pohoriach (napr. Abruzzy, Andalúzska vysočina, centrálny Atlas, a Peloponéz.[7]

V Afrike sa kalina siripútková vyskytuje v Maroku a Alžírsku. Druh bol zavlečený aj do severovýchodných Spojených štátov. Na Novom Zélande sa rastlina často používaná ako podpník pre iné druhy kaliny, pestuje sa záhradách, no nenaturalizovala sa.[7]

Ekológia upraviť

Kalina siripútková znáša vďaka svojmu odeniu vyššie teploty. Preto tiež najčastejšie rastie na slnných krovinatých stráňach, v lesostepiach, na skalách v spoločenstve dráčových krovinatých formácií, často aj so svíbom krvavým a zobom vtáčím a v dubových sucholesoch s dubom plstnatým. Chýba však v krovinových spoločenstvách bazy červenej, ktoré sú typické skôr pre lesné úžľabiny. Kalina vyhľadáva pôdy bohaté na živiny, na neutrálnom až slabo zásaditom podklade a na vápenatých pôdach.[2][7][8]

Kalina siripútková je pomerne atraktívna pre vtáky, najmä v neskorom lete, preto sú jej semená nimi široko roznášané. Keďže však jej výskyt nie je veľmi hojný a produkuje menšiu úrodu ako iné druhy s dužinatým ovocím, celková hustota rozptýlených semien je relatívne nízka. Podľa pozorovaní v južnom Anglicku a severozápadnom Španielsku, sa plodmi kaliny živili hlavne drozd čierny, drozd plavý, červienka obyčajná, penica čiernohlavá, penica popolavá a penica slávikovitá. Pre rôzne ďalšie európske regióny sa navyše uvádzajú aj chochláč severský, drozd červenkavý, drozd čvíkota, drozd kolohrivec a drozd trskota.[7]

Význam a využitie upraviť

Kalina siripútková je drevina vhodná nielen pre slnné miesta v parkoch, ale je čiastočne odolná aj voči znečistenému ovzdušiu, podobne ako iné „chlpaté“ dreviny. Často sa používa ako podpník na vegetatívne rozmnožovanie vzácnych kalín, napríklad Viburnum carlesii alebo kultivarov.[2]

Hrozby a choroby upraviť

Kalinu siripútkovú napadá viacero škodcov, pričom niektorí z nich sú monofágy špecializujúce sa na rod kalina (Viburnum), čo sa prejavilo aj na ich druhových menách. Z roztočov (Acari) je to Eriophyes viburni, ktorý na listoch hostiteľa vytvára hálky. Z dvojkrídlovcov (Diptera) pochádza hálkotvorný druh Contarinia viburnorum. Z chrobákov sa listami kaliny živí druh Pyrrhalta viburni, ktorého larvy aj dospelé jedince vyžierajú listové pletiva, až nakoniec z listov ostávajú iba kostry tvorené žilnatinou a obrysy listových čepelí. Viacero vošiek, ktoré na kaline parazituje, spôsobuje rolovanie a následne aj vysýchanie jej listov. Najčastejšie sa vyskytuje voška maková (Aphis fabae), Aphis lantanae, Aphis viburni a Ceruraphis eriophori.[7]

Fosílie upraviť

Prvé fosílne nálezy listov rastlín zastupujúcich rod kalina pochádzajú už z obdobia strednej kriedy, teda spred 65,5 mil. až 145,5 mil. rokov. Ďalšie nálezy sú už oveľa mladšie a sú známe z medziľadovej doby z ložísk v Británii a Švajčiarsku. Po poslednej ľadovej dobe, keď sa klíma dostatočne oteplila, kalina siripútková, ale aj kalina obyčajná, opäť kolonizovali strednú Európu. Zo Švajčiarska peľové záznamy oboch druhov pochádzajú z obdobia 11 000 až 12 000 rokov BP. V juhozápadnom Nemecku prvé záznamy o kaline siripútkovej a kaline obyčajnej pochádzajú z obdobia približne 6 000 rokov BP.[7]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d kalina [online]. Encyklopédia Beliana, marec 2017, [cit. 2022-08-28]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  3. a b c ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 471.
  4. LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 2 : Príroda. Bratislava : Obzor, 1972. 917 s. S. 672.
  5. World Checklist of Vascular Plants; wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online. (anglicky)
  6. [1]
  7. a b c d e f g h i j k l Johannes Kollmann, Peter J. Grubb. Viburnum lantana L. and Viburnum opulus L. (V. lobatum Lam., Opulus vulgaris Borkh.) [online]. British Ecological Society; Journal of Ecology, Volume 90, Issue 6, p. 1044-1070, 2002-12-12, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (anglicky)
  8. a b Ladislav Hoskovec. VIBURNUM LANTANA L. – kalina tušalaj / kalina siripútková [online]. 2008-07-23, [cit. 2022-08-24]. vydávateľ =BOTANY.CZ Dostupné online. (česky)[nefunkčný odkaz]

Iné projekty upraviť