Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panvaDolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina. Tvorí asi 250 km dlhú, podlhovastú panvu.

Viedenská kotlina
geomorfologická subprovincia
Chvojnická pahorkatina
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko,  Rakúsko Rakúsko
Nadradená
jednotka
Západopanónska panva
Susedné
jednotky
Vonkajšie Západné Karpaty
Vnútorné Západné Karpaty
Vonkajšie karpatské zníženiny
Malá dunajská kotlina
Podradené
jednotky
Juhomoravská panva
Záhorská nížina
Poloha Wiener Becken
Poloha Wiener Becken
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci Gloggnitz, kde ohraničuje Východné Alpy. Z východu je ohraničená Litavskými vrchmi (Leithagebirge) a Hainburskými vrchmi a Malými Karpatmi. Na severe je jej ohraničením obec Napajedla v Česku, geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti waschbersko-ždánická zóna flyšového pásma Západných Karpát.

Geomorfologické delenie upraviť

Na území Slovenska a Česka sa delí takto:[1]

Geológia upraviť

Tektonika upraviť

Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná Viedenská panva, vznikla v neogéne mechanizmom pull apart (tzv. pull-apart panva)[2]. Je založená na starších sedimentoch flyšového a bradlového pásma ako aj nesenej gosauskej panvy.[3] Panva má zložitú zlomovú stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na ropu[4]. Približne v strede panvy sa nachádza vyvýšená zóna sigmoidálneho tvaru (tzv. spannbersko-matzenský chrbát).[3]

Stratigrafia upraviť

Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného miocénu a pliocénu. Sedimenty dosahujú hrúbku až 5 000 m. Najstaršími horninami sú zlepence egenburgu, ktoré signalizujú úvodné prehĺbenie panvy. Nad nimi sa nachádza lužické súvrstvie tvorené šlírmi. Horniny karpatu sa vyskytujú v dvoch vývojoch – flyšovom a šlírovom. Koncom karpatu sa panva začala splytčovať. Súvrstvia spodného badenu sú typické prevahov hruboklasitických sedimentov a ílov. Pre stredný baden bolo charakteristické usadzovanie litotamniových vápencov a pieskovcov. Vo vrchnom badene prevažovala sadimentácia ílov až sladkovodných sedimentov. Horniny sarmatu predstavujú dve prostredia – hlbokovodné (panvové) tvorené ílmi a okrajové tvorené príbrežnými sedimentami ako sú piesky, oolitické vápence a rífové vápence.[5] V tomto období more Paratethys z územia panvy ustúpilo a vzniklo tu sladkovodné jazero. Usadzovali sa tu panónske monotónne sliene a pieskovce. V tomto období sa usadili i sedimenty, z ktorých neskôr vznikli do 200 m hrubé polohy lignitu. Podobne sa lignit nachádza aj v pontských sedimentoch, kde je sprevádzaný pestrými ílmi a štrkmi. Niektoré časti týchto súvrství obsahujú do 10 m hrubé polohy lignitu. V pliocéne sa usadzovali hlavne riečne sedimenty, tvorené štrkmi. Nachádzajú sa tu mladé uhoľné sloje.[5]

Referencie upraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  2. Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
  3. a b Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.
  4. PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-03]. Dostupné online.
  5. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.

Súradnice: 48°16′51″S 16°56′20″V / 48,28093°S 16,938996°V / 48.28093; 16.938996