Vihorlatský prales
Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat je územie vo Vihorlatských vrchoch, ktoré bolo vyhlásené za lokalitu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi.
Vihorlatský prales | |
Vihorlat | |
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Vihorlatský prales
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Košický kraj |
Časť | CHKO Vihorlat |
Pohorie | Vihorlatské vrchy |
Súradnice | 48°55′46″S 22°11′26″V / 48,92937°S 22,19067°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 1 075,5 m n. m. |
Najnižší bod | |
- výška | 630 m n. m. |
Rozloha | 2 578 ha (26 km²) |
- ochranné pásmo | 2 413 ha (24 km²) |
Vznik | 2007 |
- posledná novelizácia |
2017 |
Pre verejnosť | prístupná |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |
Typ pamiatky | prírodná |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
Rok rozšírenia | 2011, 2017 |
Číslo | 1133 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | ix |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: Vihorlatské vrchy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | Albánsko Belgicko Bulharsko Chorvátsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rumunsko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko Ukrajina |
Typ | prírodná pamiatka |
Kritériá | ix |
Identifikačné č. | 1133 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
História zápisu | |
Zápis | 2007 (31. zasadnutie) |
Dodatky | 2011, 2017 |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Vyhlásené bolo v roku 2007 spolu s troma ďalšími slovenskými a šiestimi ukrajinskými pralesmi, v roku 2011 sa zoznam území rozšíril o päť starých lesov Nemecka a v roku 2017 o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Poloha
upraviťÚzemie sa rozprestiera na hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchov v rozmedzí od 630 do 1 075,5 m n. m. Začína na vrchu Vihorlat (1 075,5 m n. m.), (kde zahŕňa do svojho územia NPR Vihorlat) a pokračuje po hrebeni smerom k vrchu Motrogon (1 017,9 m n. m.) a Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Od Sninského kameňa pokračuje územie smerom na východ k vrchu Nežabec (1 023,4 m n. m.), kde sa rozdvojuje na dve vetvy, jedna smeruje k Veži (926,8 m n. m.) a druhá ku Fedkovu (978,2 m n. m.).[1] Výmera chráneného územia je 2 578 ha a výmera ochranného pásma, ktoré nie je Svetovým dedičstvom je 2 413 ha.
Na území sa nachádza veľké množstvo maloplošných chránených území. Rovnomenná NPR Vihorlat, NPR Morské oko, NPR Motrogon, NPR Postávka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Ďurova mláka, PP Malé Morské oko a PP Sninský kameň.
Podložia tvoria vyvreté horniny, ktoré zabezpečili vhodné podmienky pre rast tunajšej flóry.
Podnebie
upraviťPriemerná ročná teplota je od 5,2 do 5,7 °C, vegetačné obdobie trvá 132 až 139 dní v roku. Priemerný počet zrážok je 950 – 1 000 mm a sneh pokrýva oblasť 152 až 160 dní v roku.
Flóra
upraviťNajrozšírenejší je buk lesný (Fagus sylvatica) a tvrdé dreviny ako javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Ďalšie miestne rastliny sú kostihoj srdcovitolistý (Symphytum cordatum), telekia ozdobná (Telekia speciosa), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a východokarpatský subendemit skopólia kranská (Scopolia carniolica).
UNESCO
upraviť28. júna 2007 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise Vihorlatského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy spolu s pralesmi Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy v Poloninách (v ich krajinnom celku Bukovské vrchy) a šiestimi ukrajinskými pralesmi do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO, ktorý bol v roku 2011 rozšírený o päť starých lesov Nemecka a v roku 2017 o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Vihorlatský prales sa tak zaradil do zoznamu medzi významné prírodné pamiatky ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmáthá v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.
Galéria
upraviťKliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Pohľad na vrch Vihorlat od juhozápadu
-
Sninský kameň týčiaci sa severne nad Morským okom
-
Vihorlatský prales, pohľad zo Sninského kameňa
Referencie
upraviť- ↑ Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vihorlatský prales
Externé odkazy
upraviť- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013) Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine, časť 2 Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine (v súborovom formáte PDF)
- Vihorlatský prales Archivované 2016-04-23 na Wayback Machine na Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Chránená krajinná oblasť Vihorlat