Viktória (švédska princezná)
Viktória, korunná švédska princezná, vojvodkyňa z Västergötland švéd. Victoria, Sveriges kronprinsessa, hertiginna av Västergötland, celé meno: Victoria Ingrid Alice Désirée; (* 14. júl 1977, Štokholm) je dedička švédskeho trónu. Ak nastúpi na trón ako sa očakáva, bude v poradí štvrtou švédskou kráľovnou – panovníčkou (po Margaréte I., Kristíne I. a Ulrike Eleonóre) a prvou švédskou panovníčkou od roku 1720.
Korunná princezná Viktória Švédska | |
vojvodkyňa z Västergötlandu | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Bernadotte |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Victoria Ingrid Alice Désirée |
Narodenie | 14. júl 1977 (47 rokov) Štokholm, Švédsko |
Rodina | |
Manžel | |
Potomstvo |
Estelle Silvia Ewa Mary, vojvodkyňa z Östergötlandu, Oscar Carl Olof z Skånu |
Otec | Karol XVI. Gustáv |
Matka | Silvia Renate Sommerlathová |
Odkazy | |
Viktória (multimediálne súbory na commons) | |
Detstvo
upraviťViktória sa narodila ako najstaršie dieťa švédskeho kráľovského páru, kráľa Karola XVI. Gustáva a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovského rodu Bernadottovcov. V roku 1979 po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón.
Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, Viktórii Bádenskej, manželke švédskeho kráľa Gustáva V. Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po Désirée Clary, manželke Karola XIV. Jána, bývalej snúbenici Napoleona Bonaparte.
Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ Harald V., Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná Beatrix a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld.
Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď.
Vzdelanie
upraviťViktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na Yale University, New Haven, Connecticut.
V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo Washingtone, D.C. V roku 2000 študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na „Švédskej akadémii národnej obrany“ (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku 2001.
Počas letného semestra v roku 2002, Viktória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle OSN v New Yorku; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži.
V roku 2003 Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).
V roku 2004 pokračovala návštevou švédskych podnikov a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku 2005 študovala na Štokholmskej univerzite.
V roku 2006 sa zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výučba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií.
V roku 2007 absolvovala súkromné štúdiá francúzštiny a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňa Švédska v Európskej únii. V júni 2009 promovala s titulom bakalár umenia na Uppsala University.
Zmena následníctva
upraviťBola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára 1980 zmenou zákona o nástupníctve z roku 1810 (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie. Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jedna z historických provincií Švédska.
Pred touto ústavnou zmenou bol priamym dedičom trónu jej mladší brat, princ Carl Philip, vojvoda z Värmlandu. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland.
Vyznamenania
upraviťRok | Štát | Vyznamenanie |
---|---|---|
1995 | Švédsko | Rad Serafínov |
1995 | Dánsko | Rad slona |
1995 | Nórsko | Rad svätého Olafa |
1995 | Lotyšsko | Rad troch hviezd |
1995 | Estónsko | Rad kríža zeme Panny Márie |
1996 | Fínsko | Rad bielej ruže |
1997 | Rakúsko | Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich |
2001 | Belgicko | Ordre de Léopold |
2004 | Island | Rad islandského sokola |
2008 | Grécko | Odznak cti |
2011 | Estónsko | Valgetähe teenetemärk |
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktória (švédska princezná)
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka kráľovského dvora Archivované 2010-07-22 na Wayback Machine