Viktor Lorenc
Viktor Lorenc (* 23. august 1843, Kroměříž – † 21. august 1915, Levoča) bol slovenský strojárenský odborník, vynálezca a horolezec.
Viktor Lorenc | |
slovenský strojárenský odborník, vynálezca, horolezec | |
![]() Viktor Lorenc v období štúdií na univerzite vo Viedni | |
Narodenie | 23. august 1843 Kroměříž |
---|---|
Úmrtie | 21. august 1915 (71 rokov) Levoča |
Rodičia | František Lorenc, Františka, rod. Eichlerová |
Príbuzní | Jozef Miloslav Hurban (otec prvej manželky) |
Súrodenci | 5 súrodencov |
Manželka | Želmíra, rod. Hurbanová (1852 – 1878) Gizela, rod. Gráfová |
Deti | 5 synov |
Rodina[1]Upraviť
- otec František Lorenc, učiteľ a hudobný skladateľ (1800 – 1863)
- mama Františka, rod. Eichlerová
- 5 súrodencov
- 1. manželka Želmíra, rod. Hurbanová (1852 – 1878)
- 2. manželka Gizela, rod. Gráfová
- 5 synov
ŽivotopisUpraviť
V rokoch 1849 – 1854 navštevoval obecnú školu, 1854 – 1848 reálku v Kroměříži následne 1858 – 1862 vo Viedni. Pokračoval štúdium techniky vo Viedni (1862 – 1868), ktorú ukončil v roku 1868 titulom inžinier.[1]
Následne pracoval ako pracovník techniky vo Viedni (1868 – 1870), inžinier Hornouhorskej železiarskej spoločnosti v Krompachoch (1870 – 1889), v rokoch 1889 – 1909 viedol technickú kanceláriu v Budapešti, od roku 1905 podnikal.[1]
Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí. Od roku 1861 člen Slovenskej študentskej spoločnosti, od 1863 Slávie vo Viedni.[1]
Autor viacerých vynálezov a patentov, v roku 1890 prispel k modernizácii železiarní v Krompachoch elektrolytickým spôsobom získania medi a striebra z tetraedritov. Usiloval sa zvýšiť povedomie o zdravotnom stave hutníkov a baníkov; podnikanie v oblasti klimatickej liečby však nebolo úspešné.[1]
Ako horolezec uskutočnil niekoľko prvovýstupov (z Morského oka do Žabieho sedla a iné.), propagoval horolezectvo a zimnú turistiku.[1]
ZdrojeUpraviť
- ↑ a b c d e f LORENC, Viktor. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 799.