Vladimír Neff (* 13. jún 1909, Praha – † 2. júl 1983, tamtiež) bol český spisovateľ, prekladateľ a scenárista, otec spisovateľa Ondřeja Neffa.

Vladimír Neff
český spisovateľ, prekladateľ a scenárista
Narodenie13. jún 1909
Praha, Česko
Úmrtie2. júl 1983 (74 rokov)
Praha, Česko
PodpisVladimír Neff, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Neff

Neff sa narodil v Prahe, kde taktiež vychodil elitnú obecnú školu. Pochádzal z bohatej podnikateľskej rodiny, život obchodníka však vymenil za umeleckú dráhu. Medzi rokmi 1921 a 1925 navštevoval reálne gymnázium v Truhlářskej ulici a potom až do roku 1928 obchodnú akadémiu v Ženeve.

Po štúdiu pracoval v sklade porcelánu vo Viedni, a ako dobrovoľník v obchodnom dome v Brémach. Od roku 1935 pracoval ako cudzojazyčný lektor v pražskom nakladateľstve Melantrich, ale už od roku 1939 sa živil ako spisovateľ z povolania. Roku 1977 podpísal Antichartu.

Jeho prvé literárne počiny sa datujú už do druhé polovice 30. rokov, predovšetkým sú to detektívne paródie a čiastočne politická satira. Za okupácie ho potom zamestnávala predovšetkým práca na popularizačno-vedeckom slovníku dejín filozofie Filosofický slovník pro samouky neboli Antigorgias, ktorý potom vyšiel tesne pred komunistickým prevratom roku 1948. Prvý výrazný úspech u verejnosti zaznamenal psychologickým románom Třináctá komnata z r. 1944 a následne novelou Marie a zahradník.

Jeho vrcholnými dielami potom sú historické romány, predovšetkým pentalógia Sňatky z rozumu, Císařské fialky, Zlá krev, Veselá vdova, Královský vozataj a trilógia Královny nemají nohy, Prsten Borgiů a Krásná čarodějka.

Neff taktiež prekladal, a to z francúzštiny, nemčiny a ruštiny. Písal zároveň filmové scenáre (napr. Tajemství krve).

  • Nesnáze Ibrahima Skály, 1933 – paródia na detektívku
  • Lidé v tógách, 1934 – paródia na detektívku
  • Papírové panoptikum, 1934
  • Temperament Petra Bolbeka, 1934
  • Malý velikán, 1935
  • Poslední drožkář, 1935
  • Dva u stolu, 1937 – spor dvoch bratov o dedičstvo po otcovi
  • Omyl růžového stařečka a jiné pohádky pro malé i veľké, 1937
  • První nálet, 1937
  • Bůh zbytečnosti, 1939
  • Vyhnaní z ráje, 1939
  • Minulost Jany Kosinové, 1940
  • Pokušitel, 1940
  • Před pultem a za pultem, 1940
  • Filosofický slovník pro samouky neboli Antigorgias, 1940 – 1947
  • Soused, 1941
  • Gabriela, 1942
  • Třináctá komnata, 1944 – román z prostredia pražskej Kampy, zaoberajúci sa skôr ako epickou (príbehovou) rovinou citovým vývojom detského hrdinu Kosťu; v roku 1968 sfilmovaný Otakarom Vávrom
  • Marie a zahradník, 1945 – novela opäť z prostredia Kampy
  • Nikdo nic neví, 1947
  • Mladá léta, 1952
  • Srpnovští páni, 1953 – ironicky ladený historický román z doby posledných Přemyslovcov
  • Tajemství krve, 1953
  • Nezlob, Kristino!, 1956
  • Rodová pentalógia:
    • Sňatky z rozumu, 1957
    • Císařské fialky, 1958
    • Zlá krev, 1959
    • Veselá vdova, 1961
    • Královský vozataj, 1963
– tento na pomery české literatúry ambiciózny projekt zachytáva formou kroniky osudy dvoch pražských meštianskych rodov (Nedobylovcov a Bornovcov) v dobe od 50. rokov 19. storočia až po druhú svetovú vojnu
  • Pochodně, 1961
  • Trampoty pana Humbla, 1967 – karikatúra českého meštiaka, ktorý sa chová celkom podľa príslovia „kam vietor, tam plášť“ – nekriticky mení svoje politické presvedčenie v súlade s dobou
  • Trilógia:
    • Královny nemají nohy, 1973
    • Prsten Borgiů, 1975
    • Krásná čarodějka, 1980
– táto trilógia popisuje životné osudy Petra z Kukane, syna pražského alchymistu za doby Rudolfa II. a následne za tridsaťročnej vojny
  • Roucho pana de Balzac, 1981
  • Večery u krbu, 1986 – kniha spomienok na rodinu a život, ktorá vznikla ako seriál rozhovorov so synom Ondřejom

Ocenenie

upraviť

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť