Vladimír Roy

Vladimír Jozef Ján Roy (pseudonymy Aeneas Phyllon, Dúžavin, Havran, Jochanan a i.) (* 17. apríl 1885, Kochanovce – † 6. február 1936, Nový Smokovec) bol slovenský básnik a prekladateľ, a evanjelický farár vnuk slovenského národného buditeľa Jozefa Miloslava Hurbana.

Vladimír Roy
slovenský básnik a prekladateľ
slovenský básnik a prekladateľ
Narodenie17. apríl 1885
Kochanovce, Slovensko
Úmrtie6. február 1936 (50 rokov)
Nový Smokovec, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
RodičiaPeter Pavol Roy, Božena Hurbanová
DetiIvan Vladimír Roy
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Roy
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

ŽivotopisUpraviť

Pochádzal z rodiny evanjelického farára Petra Pavla Roya a dcéry Jozefa Miloslava Hurbana patriacej k zemianskemu stavu ktorej predkovia, francúzski hugenoti, podľa rodinnej tradície prišli na Slovensko pred náboženským prenasledovaním z Francúzska.

Vzdelanie získaval v Kochanovciach, Modre a na gymnáziách v Skalici a v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1905. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1909. Už počas štúdia pracoval ako spoluredaktor v časopisoch Prúdy a Dennica. Po ukončení štúdia pôsobil na viacerých miestach ako kaplán (Liptovský Mikuláš, Stará Turá, Pešť), v roku 1910 bol na študijnom pobyte v Anglicku, v roku 1912 sa stal farárom v Púchove., kde kedysi pôsobil aj jeho otec. Jeho pôsobenie v Púchove pripomína pamatná tabuľa na starej evanjelickej fare na Moravskej ulici. V Púchove ho navštívil aj Scotus Viator.

Počas 1. svetovej vojny prešiel ruským a talianskym frontom, chvíľu pôsobil ako kaplán v Krajnom (1915) a po ukončení vojny bol od roku 1919 opäť farárom v Púchove. V rokoch 1925 – 1926 sa venoval iba literárnej tvorbe, no z existenčných dôvodov v roku 1927 začal znovu pôsobiť ako farár, no tentoraz v Bukovci, až bol napokon predčasne penzionovaný. V roku 1934 sa presťahoval do Martina, zomrel však v sanatóriu v Novom Smokovci. Pochovaný je v Martine.

Raz príde čas je názov dokumentárneho filmu o Vladimírovi Royovi, ktorý vznikol v produkcii Slovenskej televízie v roku 1993 /scenár a réžia Fedor Bartko/.

TvorbaUpraviť

Svoje prvé verše začal písať už počas vysokoškolských štúdií a uverejňoval ich v časopisoch Slovenské pohľady, Cirkevné listy a Národné noviny. Začiatky jeho tvorby boli poznačené vplyvom symbolizmu a impresionizmu, no taktiež ho ovplyvňovala tvorba Pavla Országha-Hviezdoslava či Svetozára Hurbana-Vajanského, z mladších autorov to boli Janko Jesenský, Ivan Krasko a iní. Neskôr ho ovplyvňovala romantická poézia slovenských (Janko Kráľ) i zahraničných autorov (Endre Ady, George Gordon Byron). Vo svojej tvorbe sa venoval vyjadreniu rozporov medzi svetom a srdcom, snom a skutočnosťou, no taktiež v nej vyjadroval smútok, bolesť, hrôzu, osamotenosť a boj za ľudskejší a spravodlivejší život. V neskoršej tvorbe sa venoval najmä národnej lyrike, kde využíval najmä motívy noci bez luny a hviezd, obrazy mrakov, súmraku, temna a beznádeje, ale taktiež sú pre jeho tvorbu z tohto obdobia typické motívy vzbury a odboja, zamerané nielen proti spoločnosti, ale i proti sociálnym pomerom. Po tomto období prichádza do jeho tvorby prevaha lyriky, a to ako ľúbostnej, tak i osobnej, reflexívnej a prírodnej. Ovládal šesť cudzích jazykov, a tak sa okrem vlastnej tvorby venoval i prekladom poézie, prózy i drámy. Prekladal najmä z angličtiny (George Gordon Byron, Edgar Allan Poe (napr. báseň Havran), Percy Bysshe Shelley, William Shakespeare, Oscar Wilde, Walter Scott, Charles Dickens), francúzštiny (Alexandre Dumas starší, z nemčiny (Heinrich Heine, Johann Wolfgang Goethe), Rainer Maria Rilke), maďarčiny (Endre Ady, Mór Jókai) a iných jazykov. Okrem toho tiež preložil libreto k prvej slovenskej opere Jána Levoslava Bellu Kováč Wieland. Jeho básnická tvorba ovplyvnila celý rad slovenských básnikov, ako boli Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek, Andrej Plávka a iní, ktorí čerpali z jeho poznatkov z práce s voľným veršom.

DieloUpraviť

Básnické zbierkyUpraviť

  • 1921 – Keď miznú hmly
  • 1921 – Rosou a tŕním
  • 1927 – Cez závoj
  • 1927 – Peruťou sudba máva
  • 1934 – In memoriam
  • Zvlnený prameň, posledná zbierka básní, ktorá však nevyšla; časť z nej bola publikovaná až vo výbere z roku 1963 – Básne

VýberyUpraviť

  • 1935 – Výber z poézie Vladimíra Roya
  • 1944 – Lýra
  • 1963 – Básne
  • 1980 – Temné ľalie

Ostatné dielaUpraviť

  • 1919 – Pavel Országh Hviezdoslav
  • 1931 – Alois Jirásek
  • 1932 – Národný hrdina generál dr. M. R. Štefánik, a jeho mausoleum na Bradle

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť