Vladimir Alexejevič Soloviov

Vladimír Alexejevič Soloviov (rus. Владимир Алексеевич Соловьёв; * 11. november 1946, Moskva) je bývalý ruský kozmonaut zo Sojuzov a orbitálnych staníc, neskorší riaditeľ Strediska letov.

Vladimir Soloviov
kozmonaut RKK Energija

Vladimir Soloviov v roku 2011
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavneaktívny
Narodenie11. november 1946 (77 rokov)
Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Iné zamestnanieletecký inžinier
Čas vo vesmíre361 dní, 22 hodín, 49 minút
Kozmonaut od1. decembra 1978
MisieSojuz T-10, Sojuz T-15, Saľut 7, Mir
Kozmonaut do18. februára 1994

Mladosť a výcvik

upraviť

Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií.

Lety do vesmíru

upraviť

Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení Leonid Kizim, Oleg Aťkov a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu Bajkonur a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí Progress a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11.

Aj druhý pobyt vo vesmíre bol dlhodobý, tentokrát bol členom prvej stálej posádky na stanici Mir spoločne s Leonidom Kizimom. Aj tam prijali niekoľko zásobovacích lodí typu Progress. Ich misia bola ojedinelá tým, že od Miru odleteli k stanici Saľut 7 toho času bez posádky na svojej lodi Sojuz T-15 a na Saľute zostali pracovať celý mesiac ako jej posledná posádka pred zánikom. Odtiaľ zas preleteli aj s množstvom demontovaných prístrojov naspäť na Mir, odtiaľ po ďalšom mesiaci práce odleteli na Zem. Pristáli s kabínou na padákoch na území Kazašskej SSR.

Celkovo strávil vo vesmíre 361 dní, je registrovaný ako 136 kozmonaut Zeme.

Po letoch

upraviť

V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti RKK Energia a ruský šéf Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Literatúra

upraviť
  • Milan Codr. O kosmických dnech a nocích. [s.l.] : Práce, 1987.

Externé odkazy

upraviť