Vltavská kaskáda

Vltavská kaskáda je sústava vodných diel na českej rieke Vltava. Ide o celkovo 9 priehrad, z ktorých prvé boli budované v 30. rokoch 20. storočia. Do Vltavskej kaskády patrí priehrada Orlík zadržujúca najväčší objem vody z českých nádrží i Vodná nádrž Lipno – priehrada s najväčšou plochou vodnej hladiny. Vodné elektrárne kaskády produkujú elektrický výkon až 750 MW.

Vodné dielo Hněvkovice

HistóriaUpraviť

Prvé hrádze a splavy na Vltave boli spolu s ďalšími úpravami zlepšujúcimi splavnosť rieky stavané už za Ferdinanda I.. V rokoch 1640 – 1643 strahovské opátstvo na žiadosť Ferdinanda III. odstránilo skalisko Horní slap, ktoré nebezpečne zasahovalo do polovice riečiska. Na zvyšku skaly bol na pamiatku vztýčený tzv. Ferdinandov stĺp, nazývaný tiež Soľný. V roku 1722 k nemu pribudla socha svätého Jána Nepomuckého, po ktorom Svätojánske prúdy získali meno. Obe pamiatky boli premiestnené pod hrádzu Slapskej nádrže.

Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi Mělníkom a Českými Budejovicami spracovala v roku 1894 firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po prvej svetovej vojne sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri Slapoch a Orlíku. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.

Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred povodňami, splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť Labe pod Mělníkom. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku 2002 bol max. prítok do VD Orlík v hodnote 3 900 m³/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až 900 m³/s.

Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.

Prehľad priehradUpraviť

riečny km priehradné jazero výstavba nadmorská
výška (m)
rozloha
km²
dĺžka
km
šírka
km
maximálna
hĺbka (m)
objem
mil. m³
poznámka
329,5 Lipno I 1952 – 59 725,6 48,7 48 10 21,5 306
319,1 Lipno II – 1960 557,6 0,325 7 11,5 1,685
210,4 Vodná nádrž Hněvkovice 1986 – 92 376,5 2,68 27 21,1 s plavebnou

komorou

200,4 Vodná nádrž Kořensko 1986 – 91 353 s plavebnou komorou
144,6 Vodná nádrž Orlík 1954 – 66 330 27,3 68 74 720 plavebné zariadenie nedokončené
134,7 Vodná nádrž Kamýk 1956 – 62 1,95 17 12,8 s plavebnou komorou
91,5 Vodná nádrž Slapy 1951 – 54 271 13,92 58 270 výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí
84,4 Vodná nádrž Štěchovice 1937 – 45 1,14 9,4 22,5 11,2 s plavebnou komorou
71,4 Vodná nádrž Vrané 1930 – 36 2,51 13 9,7 11,1 s plavebnou komorou

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavská kaskáda na českej Wikipédii.