Vnútorné trenie je trenie vznikajúce vo vnútri tekutín kvôli vzájomnému silovému pôsobeniu medzi časticami pri ich prúdení.

Tekutina s väčším vnútorným trením tečie pomalšie. Na teleso pohybujúce sa v tekutine s väčším vnútorným trením pôsobí väčšia odporová sila.

Skutočné kvapaliny sa od ideálnej kvapaliny líšia tým, že u nich pri prúdení dochádza k premene časti kinetickej energie jednotlivých častíc kvapaliny na tepelnú energiu. Dochádza teda k premene kinetickej energie usporiadaného pohybu na kinetickú energiu neusporiadaného pohybu. Kvapaliny s vnútorným trením sa označujú ako viskózne kvapaliny (väzké).

Názov vnútorné trenie vychádza zo skutočnosti, že tento jav je podobný treniu pri pohybe tuhých telies. U viskóznych kvapalín však k tomuto treniu dochádza vo vnútri kvapalín a nie na povrchu.


Vnútorné trenie sa vyskytuje nielen v tekutinách, ale aj v tuhých látkach, kde spôsobuje napríklad zmenu elastických vlastností látky. Napr. vnútorné trenie v pružine, na ktorú nepôsobí žiadny odpor prostredia (mala by teda kmitať netlmene), spôsobí tlmené oscilácie (útlm) a postupné ukončenie jej kmitov.


Fyzikálna veličina charakterizujúce vnútorné trenie sa nazýva viskozita. V mnohých prípadoch je pod označením vnútorným trením chápaná práve viskozita.

Pozri aj upraviť