Vojčický kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín na území obcí Parchovany, Tušice, Dvorianky, Vojčice, Trebišov, v okresoch Trebišov a Michalovce, v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Je pravostranným prítokom Kopaného jarka. Má dĺžku 11,2 km.

Vojčický kanál
začiatok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov, Michalovce
Obce Parchovany, Tušice, Dvorianky, Vojčice, Trebišov
začiatok Parchovany
 - poloha Majerská ulica (ulica)
 - výška 109 m
 - súradnice 48°44′42″S 21°43′10″V / 48,7450°S 21,7194°V / 48.7450; 21.7194
Ústie Kopaný jarok (kanál)
 - poloha Trebišov
 - výška 101 m
 - súradnice 48°39′23″S 21°44′38″V / 48,6563°S 21,7440°V / 48.6563; 21.7440
Dĺžka 11,2 km
Hydrologický identifikátor 4-30-10-625
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok upraviť

Začína sa v 109 m n. m. na území obce Parchovany, v poľnohospodárskom extraviláne, v blízkosti južného okraja intravilánu tesne medzi južným plotom agrofarmy (niekdajšie jednotné roľnícke družstvo) a Majerskou ulicou, ktorá lemuje tento južný plot . Patrí do okresu Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina na pomedzí geomorfologických podcelkov Trebišovská tabuľa a Ondavská rovina[2].

Opis toku upraviť

Od prameňa tečie južným smerom cez poľnohospodársky extravilán, v 107 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Tušice, v 106 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Dvorianky, v 104 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Vojčice, v 104 m n. m. podteká cestu z obce Hriadky do mesta Michalovce, v 103 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie mesta Trebišov v jeho mestskej časti Milhostov, v extraviláne ústi v 101 m n. m. do Kopaného jarka ako jeho pravostranný prítok. Kopaný jarok je ďalej prítokom Ondavy. Vodný tok Vojčický kanál nemá významnejšie prítoky.[3][4]

Pôvod názvu upraviť

Vodný tok Vojčický kanál má pôvod v názve obce Vojčice, v priestore ktorej preteká. Z toponyma Vojčice kombináciou s formantom -ský, -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Vojčický kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5][6] Najstarší dochovaný písomný záznam názvu obce Vojčice sa viaže k roku 1217 v podobe Weyche, z roka 1773 je záznam Wojcžice[7]. Názov obce má zrejme pôvod v domácej podobe osobného mena Vojko, ktorého východisko je v osobných slovanských predkresťanských menách Vojeslav, Vojmír, Vojslav, Vojtech. Pôvodný význam týchto osobných mien bol oslavovateľ vojska, slávny vojskom, voju mier, tešiteľ vojska. Názov vodného toku Vojčický kanál bol štandardizovaný v roku 1975[8][9]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vojčický kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-02.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-01]
  3. Priebeh vodného toku Vojčický kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-02].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  6. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A 18. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 15, 78. ISBN 80-85164-17-5.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 278.
  8. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 142. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  9. Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 12, 27, 68, 93. ISBN 80-900509-1-5.