Wikipédia

Volary

mesto v Česku

Volary (Prehrať Volary, po nemecky Wallern) sú mesto nachádzajúce sa na juhu Čiech, v juhozápadnej časti Juhočeského kraja 16 km juhozápadne od najbližšieho mesta s rozšírenou pôsobnosťou Prachatíc. Volary tiež ležia na území CHKO Šumava a na hranici NP Šumava. Mestská zástavba je situovaná do kotliny Teplej Vltavy severne od rieky, okolo Volarského potoka. Názov mesta má nemecký pôvod a je pravdepodobne odvodené od lesov, ktoré mesto obklopujú.

Volary
mesto
Letecký pohľad na Volary z juhozápadu
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhočeský (CZ031)
Okres (LAU 1) Prachatice (CZ0315)
Obec s rozš. pôs. Prachatice
Poverená obec Volary
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 760 m n. m.
Súradnice 48°54′32″S 13°53′12″V / 48,908889°S 13,886667°V / 48.908889; 13.886667
Rozloha 107,63 km² (10 763 ha)
Obyvateľstvo 3 871 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 35,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1359
Starosta Martina Pospíšilová (HNHRM)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 384 51
Miestne časti 3
Zákl. síd. jednotky 15
Katastrálne územie 7
LAU 2 (obec) CZ0315 550671
Adresa mestského
úradu 		Městský úřad Volary
Náměstí 25
384 51 Volary
E-mailová adresa mesto.volary@wo.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Volary
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestovolary.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Volary mali k roku 2010 4094 obyvateľov.[2] Založenie mesta súvisí s kolonizáciou Šumavy v 13. a 14. storočí.[3] Rozvoj mesta bol tiež po stáročia ovplyvňovaný a podporovaný prítomnosťou prachatickej vetvy Zlatej cesty. Prvá písomná zmienka o Volaroch pochádza z roku 1359. Vtedy bol medzi členmi mestskej rady v Prachaticiach uvedený istý Ondřej z Volar.[3] Postupne sa Volary práve vďaka rozvoju Zlatej cesty rozrastali. V roku 1871 boli povýšené na mesto. Volary boli značne ovplyvnené udalosťami druhej svetovej vojny. V máji 1945 cez mesto prešiel Pochod smrti z koncentračného tábora Helmbrechts.[4] Na základe Benešových dekrétov potom došlo v roku 1946 k vysídleniu Nemcov. Po vojne nastal opäť rozvoj a dnes sú Volary významným komunikačným uzlom Šumavy a strediskom turistického ruchu, k čomu prispieva i to, že sú najväčším horským mestom Šumavy.[5]

Volary zaberajú celkom 107,63 km²[6] a mesto je členené na 3 miestne časti, z ktorých jedna tvorí mestskú zástavbu a zostávajúce 2 sú v blízkom okolí. Časť historického centra bola v roku 1995 vyhlásená dedinskou pamiatkovou rezerváciou.[7] Chránené sú predovšetkým zrubové domy vystavané v alpskom štýle.

Etymológia a heraldika upraviť

Najstarší dochovaný názov dnešného mesta je nemecký Wallern z roku 1359. Jeho pôvod býva vysvetľovaný ako pochádzajúci z nemeckého nárečového spojenia ze den waldaeren = „u lesných obyvateľov“, v ktorom bolo bavorským nárečím zmenené -ld- na -ll-. Hláskovou a slovotvornou adaptáciou z neho malo potom vzniknúť české meno, ktoré je prvýkrát zmieňované v roku 1444 ako Wolari. Druhou možnosťou je výklad, že meno vzniklo od významu dedina „volarov“ (obchodníkov s dobytkom, prípadne sedliakov chovajúcich dobytok). Táto interpretácia názvu však býva považovaná za menej pravdepodobnú.[8]

Mestský znak je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú umiestnené štyri jedle, prostredné sú vyššie než krajné, stojace na kamenistej pôde. Symbol má doložiť, že Volary mali vždy právo v lesoch volne pásť dobytok a rúbať stromy.[9] Znak bol udelený mestu 30. apríla 1871 cisárom Františkom Jozefom I.[9]

Mestská vlajka je odvodená zjednodušením mestského znaku a bola mestu udelená v roku 1995.[9] Na vlajke je v zelenom poli umiestnená biela krokva tvaru zalomeného brvna. Tento tvar tiež býva pripodobňovaný písmenu „V“, ako k iniciále Volarov.[9]

Dejiny upraviť

Založenie Volarov súviselo s celkovou kolonizáciou Šumavy v 13.−14. storočí, kedy vznikali nové dediny prevažne s nemeckým obyvateľstvom prichádzajúcim často z územia pasovského biskupstva.[3] Druhou podstatnou okolnosťou bolo preloženie pôvodnej trasy „Prachaticih via“, obchodnej cesty z Pasova do Čiech neskôr nazývanej Zlatá cesta.[10] Tá na české územie vstupovala údolím Studenej Vltavy a pokračovala cez neskoršie osady Pěkná a Zbytiny do Prachatíc. Ale v prvej polovici 14. storočia bola, pravdepodobne kvôli močiarom, vytýčená nová vyššie položená trasa cez hrebeň Haidelu k dnešným Českým Žlebom a cez brod na Teplej Vltave do širokej volarskej kotliny[11] náležiacej k panstvu Prachatice, ktoré bolo až do husitských vojen v majetku vyšehradskej kapituly. Prvá písomná zmienka o Volaroch je z roku 1359, kedy je medzi členmi mestskej rady v Prachaticiach uvedený Ondřej z Volar.[3] Nová osada Volary sa čoskoro rozrástla na najväčšie stredisko prepravy tovaru na českej strane Zlatej cesty.[11]

Husitské vojny a nasledujúce povojnové roky, kedy sa krajom potulovali tlupy žoldnierov a prepadávali kupcov (jedna z nich sídlila na hrade Hus 6 km od Volarov), prerušili rozmach obchodu na Zlatej ceste.[11] V roku 1437 dal do zástavy cisár Žigmund prachatické panstvo vrátane Volarov Jánovi Smilovi z Křemže. Potom sa Prachatíc a Volarov zmocnil falšovanou listinou Oldřich II. z Rožmberku.[3] Od Rožmberkovcov získali v roku 1457 panstvo bratia Prokop a Ján z Rabštejnu a od Rabštejnovcov v roku 1493 páni z Roupova, ktorí ich držali do roku 1501. V roku 1503 sa panstva vrátilo do rúk Rožmberkovcov, za ktorých vlády sa Volary dočkali niektorých výsad (právo konania týždenného trhu, bezplatné užívanie stavebného i palivového dreva, pastva dobytka v panských lesoch).[3] Počas 16. storočia dosiahol obchod s pasovskou soľou pod ochranou Rožmberkovcou svoj vrchol.[11] Volary boli hojne využívané pre prenocovanie prepravcov tovaru (po česky soumarov), ktorí prepravovali tovar po ceste.[9] Vďaka prítomnosti prepravcov bolo vo Volaroch v 16. storočí 13 hostinských a 4 kováči.[9] V tej istej dobe prebiehala ďalšia kolonizačná vlna, s ktorou sa vo Volaroch objavili zrubové domy alpského typu (tzv. volarské alpské domy). Podľa Pavla Fencla je možné vzhľadom k existencii podobného domu v horských oblastiach Bavorského lesa odmietnuť teórie prenesenia typu stavby z Korutánska, Štajerska či Tirolska kolonizátormi z týchto zemí.[12] Emil Skála považuje nových osadníkov za prepravcov tovaru (soumarov) prichádzajúcich od juhu po Zlatej ceste a pripomína názor Rudolfa Kubitschka, že ich pôvodným domovom bolo povodie rieky Rott južne od Pasova.[13] V rovnakom období sa v meste usadilo i niekoľko českých rodín.[14]

V roku 1600 získal panstvo po zadlžení Rožmberkovcov cisár Rudolf II. Dňa 23. decembra 1622 dostal prachatické panstvo i s Volarmi od cisára Ferdinanda II. Hans Ulrich z Eggenbergu. Potom zmenili Volary majiteľa opäť až v roku 1719, kedy sa majiteľmi stali Schwarzenbergovci.[3] Obchod na Zlatej ceste a tým i prosperitu Volarov citeľne ochromila tridsaťročná vojna. Po nej sa prevádzka pozvoľna obnovila, ale pre konkurenciu rakúskej soli z Gmundenu na začiatku 18. storočia celkom zanikla.[11]

Fakt, že po storočia bola volarská zástavba tvorená predovšetkým zrubovými stavbami, spôsoboval tiež časté požiare. Požiar v roku 1679 zničil 45 domov. V roku 1863 zhorelo dokonca 59 domov, kostol i škola.[3]

Na mesto boli Volary povýšené v roku 1871. Tento krok vykonal cisár František Jozef I. Mestu bol ponechaný ale jeho pôvodný znak.[9]

Až do vzniku Česko-Slovenska boli Volary národnostne temer stopercentne nemecké − podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 bolo z 3573 obyvateľov vtedajšieho mesta iba 9 Čechov.[15] Počas prvej Česko-slovenskej republiky sa počet Čechov vo Volaroch zvýšil na temer dvesto osôb v závere 30. rokov 20. storočia.[16] Išlo predovšetkým o štátnych zamestnancov (železničiari, četníctvo, finančná stráž, zamestnanci dôchodkovej kontroly). Česká menšina si postupne vybudovala školu a škôlku, futbalové ihrisko, tenisový kurt, turistickú kanceláriu a založila rôzne spolky − Klub československých turistov, Národnú jednotu pošumavskú, konzumné družstvo, kapelu.[16]

 
Americkí vojaci prinútili sudetských Nemcov vo Volaroch prejsť okolo mŕtvol židovských žien, ktoré zomreli pri pochode smrti, máj 1945

Po podpísaní mníchovskej dohody bol v septembri 1938 pre tunajších Čechov vypravený evakuačný vlak, Volary sa stali súčasťou Tretej ríše a 2. októbra 1938 boli obsadené wehrmachtom.[16] V roku 1940 bol v meste zriadený tábor vojnových zajatcov, ktorí pracovali v továrňach, pri ťažbe dreva, na stavbe komunikácií atď.[3] Dňa 4. mája 1945 do Volarov dorazil jeden z Pochodov smrti, ktorý nacisti viedli z koncentračného tábora Helmbrechts až k Husincu pri Prachaticiach.[4] Dňa 5. mája 1945 boli Volary bez boja odovzdané americkej armáde, ktorá tu zotrvala až do 2. decembra toho istého roku.[3] Po jej príchode boli vo Volaroch a okolí (Kvilda, Polka, Cudrovice, Bierbruck, Blanický mlýn) nájdené a exhumované zomrelé či zastrelené ženy. Ďalšie obete pribudli zo skupiny, ktorú nacistické stráže pochodu zanechali vo Volaroch a ktoré boli po oslobodení umiestnené vo vojenskom lazarete.[4] Celkom bolo na samostatnom cintoríne pohchovaných 96 prevažne židovských žien. Dnes je tam umiestnený pietný pamätník a cintorín je zapísaný na zozname židovských pamiatok.[5]

Po skončení druhej svetovej vojny sa do mesta sťahovali Česi z vnútrozemia a neskôr i Slováci − reemigranti z Maďarska a Rumunska.[14] Organizovaný odsun Nemcov z Volarska bol začatý 8. marca 1946.[3] Po prvom transporte, kedy bolo 658 volarských Nemcov odvezených vlakom na zhromaždisko do Prachatíc a odtiaľ po desiatich dňoch do Nemecka, nasledovali ďalšie štyri veľké odsuny, pri ktorých predbežné zhromaždisko bolo už priamo vo Volaroch.[16] Komunita starousadlíkov bola z mesta vysídlená takmer bezo zvyšku. Po zmene politického režimu sídlila vo Volaroch od 1. októbra 1949 jednotka pohraničnej stráže, ktorá mala za úlohu strážiť hranicu štátu so susedným Nemeckom. Jej pôsobnosť zanikla až po páde železnej opony.[17] Dodnes ju pripomínajú priestory kasární v západnej časti Volarov.

V roku 1995 Volary získali mestskú vlajku, ktorá vznikla štylizáciou mestského znaku.[9] Od toho istého roku je mesto tiež chránené pamiatkovou zónou.[9]

Geografia a geológia upraviť

 
Situačný plánik Volarov

Volary sa nachádzajú v južnej časti okresu Prachatice, ktorý leží v juhozápadnej časti Juhočeského kraja. Od krajského mesta České Budějovice sú

Volary vzdialené 45 km západným smerom. Okresné mesto Prachatice leží 16 km severovýchodným smerom. Ďalším blízkym veľkým mestom je nemecké okresné mesto Passau vzdialené 50 km juhozápadným smerom. Hranica s Nemeckom totiž prechádza asi 10 kilometrov južne od Volarov.

Mesto leží v nadmorskej výške 760 m n. m. uprostred kotliny, ktorá je severným výbežkom Vltavickej brázdy a ktorá je obklopená Boubínskou hornatinou na západe, Prachatickou hornatinou na severe a Želnavskou hornatinou na východe. K juhu sa kotlina znižuje k sútoku Teplej a Studenej Vltavy.

Vzhľadom na svoju horskú polohu Volary prináležia, v rámci podnebnej regionalizácie Česka, do chladnej podnebnej oblasti.[18] Tá je charakterizovaná napr. iba desiatimi až tridsiatimi letnými dňami v roku a naopak stoštyridsiatimi až stošedesiatimi mrazivými dňami. V období 1961−1990 patrili Volary priemernou ročnou teplotou vzduchu k intervalu 4−5 °C[19] a priemerným ročným úhrnom zrážok k intervalu 800 – 1 000 mm.[20] Od roku 2007 je vo Volaroch v prevádzke meteorologická stanica, ktorá od roku 2008 používa vybavenie Davis Vantage Pro2.[21] V roku 2009 na tejto stanici namerali priemernú ročnú teplotu 6,5 °C, ročné zrážky 823,6 mm, 22 letných dní a 148 mrazových dní.[22]

Geologicky Volary patria do moldanubickej oblasti Českého masívu,[23] presnejšie do jednotvárnej série hornín šumavského moldanubika.[24] Hojne zastúpenými horninami sú preto migmatity a pararuly až starohorného pôvodu.[23] Sú tu teda pôvodnejšími a staršími horninami, ktoré podliehali erózii. Dnes ich pokrývajú predovšetkým v údolných oblastiach Vltavickej brázdy štvrohorné sedimenty a v najvlhších miestach rašeliniská (Veľká a Malá niva, pri Soumarskom Moste, Vltavský luh, pri Lúčnom potoku)[23] vyvíjajúce sa od začiatku holocénu. Na zvetralinách migmatitov a pararúl sa na Volarsku vytvárajú vplyvom nadmorskej výšky silno kyslé hnedé pôdy, nad 800 m n. m. podzolované hnedé pôdy.[25] Geologicky zaujímavou lokalitou je veľký stenový lom 4 km juhovýchodne od Volarov, na katastrálnom území Chlum u Volar, kde sa zachovali zaoblené žokovité kamene (až 25 cm veľké) vytvorené chemickým zvetrávaním dvojsľudového grandioritu moldanubického plutónu v teplom a vlhkom podnebí, v ktorom došlo ku kaolínizácii živcov.[26] Tieto zvetraniny obsahujú pestrú škálu minerálov: albit, kremeň, turmalín, ilmenit, titanit, apatit, zirkón atd.[27]

Členenie a pôsobnosť upraviť

 
Členenie na miestne časti a KÚ

Mestský úrad Volary má v správe územie o celkovej rozlohe 107,63 km².[6] Toto územie sa delí na 7 katastrálnych území a 3 miestne časti, z ktorých jedna tvorí mestskú zástavbu a zostávajúce 2 sú v blízkom okolí. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 sa vo Volaroch nachádzalo 584 domov a žilo tu 4 068 obyvateľov,[28] podľa posledných súčtov z roku 2010 tu žije 4094 obyvateľov.[2]

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené miestne časti mesta Volary, na ktoré je členené, a ich základné údaje.

Miestna časť Počet obyvateľov (2001)[29] Počet adries (2010)[30]
A A A
Chlum 22 35
Mlynářovice 47 56
Volary 3999 617

V tejto tabuľke je uvedený kompletný zoznam katastrálnych území Volarov, vrátane rozlohy a základných sídelných jednotiek, ktoré na nich ležia.[31]

Názov KÚ Základné sídelné jednotky Časť obce km2
A A A
Cudrovice Cudrovice Mlynářovice 6,94
Horní Sněžná Horní Sněžná Chlum 7,79
Chlum u Volar Chlum Chlum 7,92
Krejčovice Krejčovice Mlynářovice 2,63
Milešice Milešice Mlynářovice 12
Mlynářovice u Volar Mlynářovice Mlynářovice 10,96
Volary Jedlová, Průmyslový obvod, Sídliště, Soumarský most, Stögerova Huť, U Lexova Mlýna, Účelové zařízení, Volary-střed, Za pivovarem Volary 59,38

Mesto Volary je tiež jednou z obcí s povereným obecným úradom v okrese Prachatice. Najbližším mestom s rozšírenou pôsobnosťou, pod ktoré Volary spadajú, sú Prachatice.

Obce náležiace do obvodu povereného obecného úradu Volary[32]

Mesto Volary sú tiež zakladajúcim členom Mikroregiónu Horní Vltava - Boubínsko.

Samospráva upraviť

Mestský úrad mesta Volary tvoria starosta, jeden zástupca starostu, tajomník úradu a ďalší zamestnanci, mestský úrad tvorí i 5 odborov.[33] Terajšou starostkou je od roku 2006 Martina Pospíšilová,[34] zastupiteľstvo mesta tvorí 15 ľudí.[35] V rámci zastupiteľstva vo Volaroch pôsobí i mestská rada.[35] Do roku 1990 bolo vedenie mesta v rukách národného výboru a úrad starostu mesta tak bol nazývaný "predseda národného výboru".

V roku 1994 prebehli prvé voľby do obecných zastupiteľstiev od vzniku samostatného Česka. Do zastupiteľstva obce vtedy kandidovalo sedem miestnych politických zoskupení. Vo voľbách zvíťazila s 32,50 percentami získaných hlasov Komunistická strana Čiech a Moravy a získala tak 5 z celkových 15 mandátov.[36] Na druhom mieste sa s 26,79 % hlasov umiestnila Koalícia ODS, ODA, ktorá získala v mestskom zastupiteľstve 4 mandáty. Celková účasť vo voľbách bola 62,80 %, hlasovalo teda 1 793 voličov.[36]

 
 Voľby do zastupiteľstiev obcí 1994[36] – prehľad volebných okrskov v meste Volary.
Volebná účasť: 62,80 %.
     Česká strana sociálně demokratická – 4,46 %, 1 mandát;
     Křesťanská a demokratická unie - Československá strana lidová – 11,12 %, 2 mandáty;
     Liberální strana národně sociální – 3,55 %, 0 mandátov;
     Koalice ODS, ODA – 26,79 %, 4 mandáty;
     Strana zelených – 1,60 %, 0 mandátuv;
     Komunistická strana Čech a Moravy – 32,50 %, 5 mandátov;
     Sdružení nezávislých kandidátů – 19,98 %, 3 mandáty;

Porovnávať tak môžeme s výsledkami posledných volieb do obecných zastupiteľstiev, ktoré prebehli v roku 2006. Najviac hlasov vtedy získalo nové zoskupenie Hnutie za harmonický rozvoj obcí a miest, ktoré s 23,31 % získalo 4 mandáty.[37] Po troch mandátoch potom získali strany ČSSD, KSČM i ODS. Nezávislí kandidáti získali dva mandáty, pri čom ich podpora bola v percentách štvrtinová než dvanásť rokov predtým.[37] Výrazne si proti tomu polepšila za 12 rokov ČSSD, KSČM a ODS si potom skôr výraznejšie pohoršili. Rovnomerný úbytok hlasov všetkým stranám mohol byť spôsobený ale práve príchodom regionálnejšieho zoskupenia Hnutie za harmonický rozvoj obcí a miest.[37]

 
 Voľby do zastupiteľstiev obcí 2006[37] – prehľad volebných okrskov v meste Volary.
Volebná účasť: 44,57 %.
     Česká strana sociálně demokratická – 21,49 %, 3 mandáty;
     Křesťanská a demokratická unie - Československá strana lidová – 5,56 %, 2 mandáty;
     Hnutí za harmonický rozvoj obcí a měst – 23,31 %, 4 mandáty;
     Občanská demokratická strana – 18,67 %, 3 mandáty;
     SNK Evropští demokraté – 11,50 %, 2 mandáty;
     Komunistická strana Čech a Moravy – 19,46 %, 3 mandáty;

Po posledných voľbách do zastupiteľstva mesta Volary si svoju pozíciu ešte viac upevnilo Hnutie pre harmonický rozvoj obcí a miest, ktoré získalo šesť z pätnástich mandátov.[38] Polepšilo si teda o dve kreslá. Výrazne si potom pohoršila Občanská demokratická strana, ktorá stratila dva mandáty. SNK Evropští demokraté vo voľbách vôbec nekandidovali rovnako ako Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová. Naopak nováčikom bolo zoskupenie Město lidem, ktoré získalo dva mandáty. Česká strana sociálně demokratická a Komunistická strana Čech a Moravy si udržali rovnaký počet mandátov.[38] Volebná účasť so svojimi 47 percentami približne zodpovedala celoštátnemu priemeru.[38]

Obyvateľstvo upraviť

Volary
Počet obyvateľov
Rok sčítania Poč.obyvateľov
1869 4611
1880 5416
1890 5516
1900 5291
1910 5549
1921 5557
1930 5865
1950 2703
1961 3175
1970 3334
1980 3588
1991 3917
2001 4068
2009 4014
Zdroj: Český štatistický úrad

K 31. decembru 2009 žilo vo Volaroch 4014 obyvateľov.[39] Podľa posledného Sčítania ľudí, domov a bytov z roku 2001 tu žilo 4 068 obyvateľov, z toho bolo 1 972 žien a 2 096 mužov.[28] Maximálneho počtu obyvateľov dosiahlo územie súčasného správneho obvodu obce Volary pri sčítaní ľudu v roku 1930 − 5865 obyvateľov.[40] Vtedy existovalo na súčasnom správnom obvode obce Volary 5 obcí (Cudrovice, Horní Sněžná, Chlum, Milešice a Volary) s 11 osadami, z ktorých štyri sú v súčasnosti zaniknutými sídlami. Samotné Volary v roku 1930 mali 3905 obyvateľov.[40]

Čo sa vzdelania týka, prevláda vo Volaroch obyvateľstvo so stredným odborným vzdelaním, či vyučením bez maturity. Celkový počet občanov, ktorí udali tento údaj o vzdelaní bol roku 2001 1380. Stredoškolské vzdelanie s maturitou udalo 679 obyvateľov a vysokoškolákov sa prihlásilo 128.[28] Podľa veku potom najviac obyvateľov bolo vo veku 20 – 29 rokov.[28]

Národnostné zloženie upraviť

Národnostné zloženie obyvateľov obce bolo v roku 2001 pomerne homogénne – 3 577 obyvateľov sa hlásilo k národnosti českej, 5 k národnosti moravskej, 185 k národnosti slovenskej, 12 občanov bolo národnosti rómskej, 9 národnosti poľskej, 26 národnosti nemeckej a zostávajúcich 23 národnosti vietnamskej.[28]

Náboženstvo upraviť

Kostol vo Volaroch bol postavený už v 14. storočí, zo začiatku však bol filiálny k fare v Zbytinách.[3] V roku 1496 bol volarský kostol vystavaný znovu − z kameňa. V 1. polovici 16. storočia sa vo Volaroch objavili prívrženci novokrstenectva − v roku 1536 je zmieňovaný novokrstenec Michal mydlář z Volarov, ktorý bol upálený vo Viedni. Prvá písomná správa o farárovi vo Volaroch pochádza až z roku 1570.[3] Do konca 16. storočia bola tunajšia fara katolícka, ale v roku 1603 bol volarský farár „predicant“ (nekatolícky). Pobielohorská vlna rekatolizácie sa vo Volaroch prejevila odchodom nekatolíckeho kňaza a potom sem dochádzal farár zo Záblatí. Aý od roku 1628 sídlil vo Volaroch samostatný katolícky kňaz. V roku 1903 bola volarská fara povýšená na dekanát.[3] Pri sčítaní ľudu v roku 1930 sa hlásilo 97,8% obyvateľov vtedajšieho mesta Volary k rímskokatolíckemu vyznaniu, 0,9% k česko-slovenskému, 0,7% k evanjelickému a 0,6% bez vyznania.[40]

Pri Sčítaní ľudí, domov a bytov v roku 1991 sa k náboženskému vyznaniu prihlásilo 1404 osôb, teda 35,8 % obyvateľov Volarov. V roku 2001 sa však medzi veriacich radilo už iba 870 z 4068 obyvateľov, teda o 14,4 % menej. Najväčší počet veriacich sa v roku 1991 hlásil k rímskokatolíckej cirkvi (1334 osôb), ich počet však počas nasledujúcich desiatich rokov klesol na 790 osôb. K cirkvi československej husitskej sa v roku 2001 prihlásilo 11 veriacich (o 11 menej než v roku 1991), k českobratskej cirkvi evanjelickej sa v roku 2001 novo prihlásilo 5 veriacich, rovnako päť veriacich k Náboženskj spoločnosti Svedkovia Jehovovi a iba jeden občan k Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.[28] V obci sa nachádza farský kostol svätej Kataríny. Z rímskokatolíckej farnosti Volary sú excurrendo spravované farnosti Cudrovice, České Žleby, Křišťanov, Pěkná, Zbytiny a Želnava.

Volarské pamiatky a zaujímavosti upraviť

 
Kostol svätej Kataríny

Medzi volarské pamiatky patrí kostol svätej Kataríny, ktorý stojí na námestí. Základy jeho veže patria medzi najstaršie dochované stavby vo Volaroch vôbec.[41] Počiatky stavby volarského kostola nie sú presne známe, ale v 14. storočí bol filiálny k fare v Zbytinách[3] ležiacich 7 km severovýchodne od Volarov. V roku 1496 bol volarský kostol prestavaný v neskoro gotickom štýle z kameňa.[3] Neskôr však bol starý gotický kostol zbúraný a na jeho mieste postavený nový.[41] Stalo sa tak v barokovom slohu v rokoch 1669 – 1690 a vedúcim projektu bol talian Jan Canevall.[9] Vysvätenie kostola prebehlo slávnostne dňa 8. októbra 1690. Svätostánok bol daný do ochrany svätej Kataríne Alexandrijskej.[41] Neskôr však bol kostol výrazne prestavovaný a upravovaný, zvlášť v rokoch 1724 (zvýšená veža), 1757 (znovu vystavaný) a 1863 (úpravy po požiari). Dôvodom boli predovšetkým poškodenia spôsobené opakovanými požiarmi a zvlášť veľkými požiarmi v rokoch 1715 a 1754 spôsobenými úderom blesku.[3] Kostol dnes má pôdorys kríža, južná kaplnka sa nazýva Tusetská.[41] Tato kaplnka bola vystavaná v roku 1764,[42] neskôr bol do nej uložený obraz z drevenej Stožeckej kaplnky. Názov Tusetská pochádza z nemeckého názvu obce Stožec (Tusset), ležiacej južne od Volarov.

 
Volarské domy v roku 1900

Ďalšími stavebnými pamiatkami na území mesta sú zachované zrubové domy. Tieto domy boli vystavané v upravenom alpskom štýle a v Česku sa vyskytujú iba vo Volaroch a neďalekej osade Dobrá.[7] Takto vyzerajúce stavby sa preto obecne nazývajú ako volarské alpské domy.[7] Volarské alpské domy sa vyznačujú niekoľkými charakteristickými rysmi. Prízemie môže byť čiastočne murované, prvé poschodie je celé zrubové. Drevo použité na stavbu bolo napúšťané volskou krvou. Strechy budov boli tvorené štiepaným šindelom.[7] Domy sú nariadením vlády Českej republiky č. 127/1995 Sb. zo dňa 24. mája 1995 chránené vo vyhlásenej dedinskej pamiatkovej rezervácii Volary.[7]

Medzi ďalšie zaujímavosti patria tiež napríklad volarské menhiry. Ide o zoskupenie jedenástich prehistorických menhirov, ktoré tvoria rondel či kromlech a slúžili čiastočne ako observatórium a čiastočne ako svätyňa.[43] Menhiry sú pôvodom z Krušných hôr a pri Volaroch ich umiestnila skupina bádateľov v roku 2007, aby ich zachránila pred úplnou skazou pri stavbe cesty cez lokalitu ch pôvodného umiestnenia.[43]

V okolí Volarov sa nachádza tiež množstvo prírodných zaujímavostí. Patria medzi ne napríklad tri náučné chodníky. Prvý z nich je náučný chodník vedený v trase pôvodnej Zlatej cesty. Rovnako tak ako zaniknutá obchodná cesta aj tento náučný chodník spája mestá Pasov, Volary a Prachatice. Ďalším náučným chodníkom je chodník Naše rašelinisko, ktorý vedie lokalitou bývalého rašeliniska v mieste Soumarského mostu.[44] Tá je súčasťou projektu revitalizácie celého bývalého rašeliniska, ktoré sa už nevyužíva na ťažbu. Celá trasa meria asi dva a pol kilometra a jej súčasťou je i sedem metrov vysoká vyhliadková veža na návrší uprostred rašeliniska. Súčasťou sú tiež informačné tabule o faune, flóre a spôsobe ťažby rašeliny.[44] V okolí Volarov vedie tiež najstarší náučný chodník Šumavy, Medvědí stezka. Tá bola vyznačená už v roku 1967.[45] V roku 2001 prebehla jeho úprava a aktualizácia.[45] Chodník prechádza divokou prírodou Šumavy, okolo pomníka zastrelenia posledného šumavského medveďa a vysvetľuje tiež aj spôsob plavenia dreva z hôr do podhoria.[45]

V správnom obvode Volarov sa nachádza niekoľko chránených území. Ide predovšetkým o I. zónu národného parku Šumava Malá niva a Vltavský luh (táto I. zóna zahrňuje i vtedajšiu Národnú prírodnú rezerváciu Mrtvý luh) a ďalej národnú prírodnú rezerváciu Velká niva a prírodné rezervácie Milešický prales a Na soutoku. Z týchto lokalít je turisticky sprístupnená iba rezervácia Na soutoku.

Na území správneho obvodu Volarov sa tiež vypína desať tisícoviek. Polovica z nich náleží k Želnavskej hornatine: dva vrcholy Doupné hory (1 048 m a 1 052 m), Křemenná (1 085 m), Mechový vrch (1 012 m) a Větrný (1 051 m). Ďalších päť volarských tisícoviek sa zdvíha v Boubínskej hornatine: Bobík (1 264 m), Jedlová (1 088 m), Malý Bobík (1 037 m), Solovec (1 154 m) a Větřín (1 163 m).[46] Najbližšie od centra Volarov leží z týchto hôr Větrný – vzdušnou čiarou 3,3 km. Najvyššou volarskou tisícovkou je Bobík (1 264 m), ktorý je so svojou výraznou siluetou neprehliadnuteľnou dominantou volarskej kotliny.[5] Z Volarov na vrchol Bobíku vedie 7 km dlhý červený turistický chodník.

Hospodárstvo upraviť

Po úpadku obchodu na stredovekej Zlatej ceste bolo základom volarského hospodárstva predovšetkým poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevospracujúce remeslá, tkáčstvo a v 17. a storočí tiež sklárstvo.[14] V roku 1910 sa Volary stali železničným uzlom so spojením do českého vnútrozemia (Vimperk, Prachatice, České Budějovice) a do Bavorska a s tým súvisela hospodárska expanzia mesta. Až do 1. svetovej vojny boli hospodárske prebytky (dobytok a mäsové výrobky, maslo a syry, drevené tovary) exportované na rakúsko-uhorský trh i do zahraničia.[5] Za 1. Česko-slovenskej republiky mali Volary svoju nemocnicu, lekáreň, poštu, mestskú sporiteľňu, pivovar, sódovkáreň, tri tehelne, sedem parných píl, päť mlynov, továreň na lišty a rámy, niekoľko dielní na výrobu drevených predmetov,[47] kovoobrábací podnik Knäbel (tzv. retiazkáreň), mliekáreň s výrobňou syra, bitúnok, mandeľ a cementáreň.[16]

Po druhej svetovej vojne pôsobili v meste pivovar, mliekáreň a píla,[14] ale zanikli mlyny, prestala fungovať retiazkáreň, bola zrušená sódovkáreň.[16] Budova bývalej zemskej majstrovskej školy drevárskej z roku 1904 slúžila najskôr ako výrobňa kovodružstva Jihokov a potom tu bola prevádzkáreň Jitony.[48] Mliekáreň s dlhoročnou tradíciou bola uzatvorená v roku 1952.[49] Volarský pivovar bol založený v roku 1875, v roku 1945 bol prevedený do národnej správy, od roku 1949 bol súčasťou Pošumavských pivovarov (neskoršie Jihočeské pivovary n. p.) a v roku 1961 bol zrušený.[50] V roku 1957 bola rekonštruovaná pekáreň.[49]

Najvýraznejším zásahom do ekonomického vývoja mesta bola výstavba drevokombinátu Juhočeských drevárskych závodov v rkoch 1961 až 1966.[49] Po rozšírení v roku 1977 sa drevokombinát rozkladal na ploche 10 ha a skladal sa z viac než 30 objektov, hlavnou činnosťou závodu bola výroba drevotrieskových dosiek. Jeho hospodársky rozvoj sa odrazil vo výstavbe mesta − v 60. a 70. rokoch 20. storočia bolo pre rodiny zamestnancov postavené panelové sídlisko, nová škola, moderná lekáreň, predajňa potravín, športové zariadenie, tiež hotel a ďalšie. V roku 1989 bolo v závode zamestnaných 518 ľudí,[51] na počiatku 90. rokov 20. storočia to bolo už len necelých 400 ľudí.[14] V januári 1997 došlo k zrušeniu jednej z troch tunajších prevádzok – prírezovne (30 zamestnancov), v septembri roku 1998 ukončila činnosť i píla (56 zamestnancov).[52] V polovice roku 1999 podnik zamestnával už iba 186 ľudí. Dňa 27. 9. 1999 vstúpili Šumavské dřevařské závody a. s. so sídlom vo Volaroch do likvidácie, čomu predchádzala zmena majoritného vlastníka akcií, výpadky vo výrobe, nízka produktivita práce a v dôsledku toho predražovanie výroby a jej nerentabilita.[53] V tom istom roku ukončila firma Jitona a.s. so sídlom v Soběslavi činnosť pracoviska vo Volaroch z dôvodu vysokých režijných nákladov. Objekt pracoviska, vrátane všetkých 52 zamestnancov prešiel na základe zmluvy o predaji podniku na novú firmu Sesazovna dýh s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je mesto Volary.[53] V 90. rokoch 20. storočia došlo vo Volaroch k nárastu počtu zamestnancov v elektrotechnickom priemysle. V roku 1993 vznikla firma Elim spol. s r.o. (montáž a opravy kancelárskej a reprodukčnej elektroniky, výroba a montáž elektronických modulov, výrobkov a zariadení spotrebnej elektroniky, výroba plastových výrobkov).[54] Výrobný závod a v roku 2001 novú výrobnú halu vo Volaroch otvorila tiež nadnárodná spoločnosť Vishay Electronic spol. s r.o. Jej nosným výrobným programom je výroba pevných vrstvových i drôtových odporov, polohových snímačov, transformátorov a viacvrstvových keramických axiálnych a radiálnych kondenzátorov, ktoré sa okrem bežnej spotrebnej elektroniky používajú v automobilovom, železničnom a kozmickom priemysle, v letectve a v lékárstve.[55]

Celkovo je správny obvod obce s povereným obecným úradom Volary hodnotený v rámci Česka ako mikroregión s pomerne málo rozvinutým priemyslom a sférou služieb.[55] Limitujúcimi faktormi pre hospodársky rozvoj sú príhraničná poloha, vyššia nadmorská výška, značná zalesnenosť, nízka hustota obyvateľov a utlmenie hospodárskej činnosti na území Národného parku a chránenej krajinnej oblasti Šumava. Z hľadiska nezamestnanosti ide o najproblémovejší mikroregión okresu Prachatice − miera nezamestnanosti sa v druhej polovice 90. rokov 20. storočia a v prvých piatich rokoch 21. storočia dlhodobo pohybovala nad 10 %.[56] V tejto oblasti nie je v súčasnosti veľký zamestnávateľ ani väčšie množstvo firiem, ktoré by ponúkali dostatočný počet pracovných príležitostí. No i tak v období od augusta 2009 do augusta 2010 došlo na Volarsku k výraznému poklesu miery nezamestnanosti zo 7,79 % na 5,97 %.[57] Najvýznamnejšími zamestnávateľmi vo Volaroch sú okrem Vishay Electronic spol. s r. o. a Elim spol. s r. o. ďalej ZEFA Volary spol. s r. o. (poľnohospodárska výroba so zameraním na živočišnu výrobu); stavebné firmy Šumavská stavební s.r.o. Volary a Rekon Insta s. r. o.; drevospracujúce firmy Sesazovna dýh spol. s r.o. a Molda spol. s r.o. (výroba obrazových líšt a rámov); Mestské lesy Volary spol. s r. o. a Pekárna Šumava. Časť pracovných príležitostí poskytuje cestovný ruch.[56]

Čo sa týka hospodárenia samotného mesta, v roku 2009 bol rozpočet schodkový, mesto však využilo dotácie z európskych fondov, aby sa rozpočet mesta stal vyrovnaným.[58] Mesto tiež mohlo vďaka dotáciám vykonať rozsiahle investičné akcie, ktoré by inak práve bez dorovnania rozpočtu peniazmi z dotácií viedli k zadlžovaniu mesta.[58] Rozpočet mesta pre rok 2010 bol k 30. júnu 2010 dokonca prebytkový. Podľa uverejneného plánu by taký mal byť i na konci kalendárneho roku.[59]

Doprava upraviť

 
Volarská železničná stanica

Už v stredoveku viedla v mieste dnešných Volarov jedna vetva Zlatej cesty. Celkom existovalo niekoľko vetiev cesty a pojem Zlatá cesta sa používa pre celú ich sústavu. Cez Volary viedla prachatická vetva. Zostávajúce dve odbočky, vimperská a kašperskohorská viedli západnejšie. Práve vďaka tejto ceste, ktorá v mieste dnešného mesta prechádzala v hlbokom úvoze Volarský potok, mohli vzniknúť samotné Volary.[60] Práve preto má dodnes volarské námestie pretiahnutý tvar širšej ulice, nakoľko prvé osídlenie vzniklo práve priamo okolo cesty.

Pôvodná trasa prachatickej vetvy tejto významnej cesty viedla z bavorského Pasova, dnešnú hranicu s Českom prekročila neďaleko za dedinou Bischofsreut a na českej strane sa napojila medzi Lenorou a Volarmi na trasu dnešnej cesty I/39. Miesto, v ktorom sa trasa stáčala na Volary, sa dodnes nazýva Soumarský most, podľa mostu, po ktorom prekračovala Teplú Vltavu. Neďaleko mostu mala stáť opevnená bašta strážiaca tento strategický bod na ceste.[61] Jej pozostatky boli v roku 2008 vyhlásené národnou kultúrnou pamiatkou.[62] Dodnes sa zachovalo tiež miestne pomenovanie Volarské šance. Trasu cesty je možné dnes vysledovať aj vďaka takýmto dochovaným miestnym názvom.[60] Miestami trasu cesty priamo kopírujú dnešné komunikácie.

Vo vrcholnom období Zlatej cesty, v 14. a neskôr v 16. storočí, malo prechádzať cez Volary až tisíc prepravcov týždenne. Volary tak patrili medzi najväčšie miesta odpočinku týchto pohoničov.[60] Hlavným prepravným artiklom bola predovšetkým soľ. V priebehu Tridsaťročnej vojny slúžila cesta i armáde, ktorá ju využívala k presunom veľkého množstva jednotiek. Práve po Tridsaťročnej vojne, ale cesta v dôsledku mnohých zmien v dovoze postupne zanikla.[60]

Dnes sú Volary dopravným uzlom regionálneho významu. Mestom prechádza cesta prvej triedy č. 39 (Lenora – České Budějovice) a krajská komunikácia druhej triedy č. 141 spájajúca mesto s Prachaticami a Vodňanmi, končiaca až v Týne nad Vltavou.[63] V blízkosti kríženia oboch komunikácií sa nachádza autobusová stanica.

Železničná sieť Volarmi vedie v severojužnom smere. V okolí Volarov je najvýznamnejšia železničná trať č. 197 z Číčeníc do Volarov. Priamo vo Volaroch sa nachádza železničná stanica Volary.[64] Juhovýchodne od mesta sa táto trať križuje s ďalšími dvomi traťami regionálneho významu. Tými sú trať č. 194 z Českých Budejovíc do kríženia pri Volaroch[65] a trať č. 198 zo Strakoníc do Volarov.[66] Obyčajne však býva za koncový bod týchto tratí označovaná nie ich križovatka, ale až železničná stanica Volary, do ktorej vedú súbežne všetky tri. Stanica je tak uzlom troch tratí regionálneho významu.

Cez Volary vedie tiež cyklistická trasa Klubu českých turistov IV. triedy číslo 1055.[67]

Kultúra upraviť

Medzi kultúrne inštitúcie vo Volaroch patrí tamojšia mestská knižnica. Tá vznikla v roku 1946 z iniciatívy vtedajšieho učiteľa Bártu.[68] Spoluzakladateľom bol vtedajší Zväz mládeže. Finančne a materiálne ju podporili Mestský národný výbor Volary a fond „Darujte knihy pohraničiu“.[68] Do konca roku 1946 získala viac ako 700 kníh.[68] Do roku 1989 sa knižnica nazývala Středisková knihovna Volary, v deväťdesiatych rokoch sa stala Mestskou knižnicou Volary. V dobe premenovania činila jej zbierka už asi 20 tisíc zväzkov kníh.[68] Od roku 1993 je systém výpožičiek digitalizovaný pomocou moderného knihovníckeho softwaru. Od roku 2000 ponúka verejnosti aj voľný prístup k internetu a to prostredníctvom dvoch počítačov.[68] Obsluha knižnice sa skladá v súčasnej dobe z dvoch pracovníkov.[68]

Ďalšou kultúrnou inštitúciou je Mestské múzeum Volary. To je pod správou mesta a sídli v jednom z pôvodných zrubových domov.[69] Múzeum svojim návštevníkom dáva možnosť vybrať si zo štyroch stálych expozícií: Pochod smrti pripomínajúci Pochod smrti do Volarov skončený dňa 4. mája 1945[70], Staré Volary vo fotografii, Zlatá cesta a Kdo si hrá, nezlobí.[69] Každý rok navyše pripravuje múzeum pre návštevníkov jednu až dve ďalšie výstavné expozície. V roku 2010 išlo o výstavu Babiččiny kočárky, ktorá predstavovala zbierku kočiarikov z rokov 1860 až 1960.[69] Súčasne s touto výstavou prebiehala i expozícia Podmalby na skle, ktorá predviedla tento druh umenia a to predovšetkým na ukážkach s duchovnou tématikou.[69]

Medzi ďalšie kultúrne podniky v meste patrí volarské kino sídliace na námestí, ktoré premieta pravidelne niekoľkokrát v týždni.[71][72] Vo Volaroch tiež pôsobí Dom detí a mládeže Volary, ktorý pravidelne poriada akcie pre deti a mládež i dlhodobú záujmovú činnosť. Jeho náplňou sú tiež dlhodobejšie pobyty.[73]

Každoročne prebiehajú vo Volaroch „Volarské slavnosti dřeva“. Ide už o tradičnú kultúrnu akciu v tomto meste. V rámci osláv sa koná pochod návštevníkov obutých do drevákov, čím sa vždy snaží pokoriť svetový rekord v počte takto obutých návštevníkov.[74] Súčasťou trojdňových slávností sú atrakcie zamerané na prezentáciu šumavských remesiel a ďalšie akcie.[74]

Školstvo upraviť

 
Základná škola Volary, 1. stupeň

Vo Volaroch pôsobí jedna materská, jedna základná a jedna základná umelecká škola.

ZŠ Volary je jediná základná škola vo Volaroch. Škola však sídli vo dvoch rôznych budovách.[75] Prvý stupeň základnej školy sa nachádza v historickej budove v centre mesta na ulici Pod kostelem. Budova druhého stupňa leží v západnej časti mesta medzi cestou I/39 a železničnou traťou na ulici U nádraží. Súčasťou areálu druhého stupňa základnej školy je i novo vybudované ihrisko. Stavba prebehla v lete roku 2009 a finančné prostriedky boli čiastočne hradené z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.[76] Súčasťou školy je i školská jedáleň.[77] Škola je súčasne spádovou pre obce či ich miestne časti Lenora, Zátoň, Houžná, Vlčí Jámy, Stožec, Nová Pec, České Žleby, Želnava, Slunečná, Záhvozdí, Chlum, Pěkná a Mlynářovice[78] a k 30.septembru 2006 ju navštevovalo celkom 437 žiakov.[78]

Na poli školstva pôsobí vo Volaroch tiež Základná umelecká škola Volary. Tá funguje od 1. septembra 1990 a bola zriadená rozhodnutím mestského zastupiteľstva.[79] Škola je teda pod správou mesta Volary.[79] Škola sa rýchlo rozrástla a v roku 2010 ju podľa oficiálnych údajov navštevuje viac ako 200 žiakov. V tej istej dobe škola využíva tiež aj pridružené pracovisko v Lenore, ktoré dlhodobo navštevuje v priemere asi 20 žiakov.[79] Na škole sa vyučujú odbory hudobný a výtvarný. Ústav okrem iného dlhodobo spolupracuje s nemeckou školou Gymnasium Leopolldinum Passau.[79]

Súbor škôl vo Volaroch dopĺňa Materská škola Volary, ktorá disponuje šiestimi triedami a navštevuje ju cez 100 detí.[80]

Po absolvovaní základnej školskej dochádzky môžu žiaci navštevovať stredné školy v neďalekých Prachaticiach.

Šport upraviť

Športové vyžitie umožňuje vo Volaroch niekoľko športových zariadení. Celoročne je otvorený krytý plavecký bazén, ktorého súčasťou je sauna. Celý areál sa nachádza na okraji mesta.[81] Bazén je rozdelený na päť plaveckých dráh a je dlhý 25 metrov. Hĺbka dosahuje 1,5 metra. V areáli sa nachádza tiež malý detský bazén.[81] V priebehu celého roka ponúka bazén svojim návštevníkom i možnosť venovať sa rôznym aktivitám, ako sú napríklad kurzy plávania či vodný aerobik.[81]

V prvej štvrtine roka 2010 bolo možné popri krytom bazéne využiť zapožičanú umelú ľadovú plochu, používanú ako klzisko, pripravenú z polymérových dosiek.[82] Neďaleko bazénu sa tiež nachádzajú tenisové kurty.[83]

Občanom Volarov celoročne slúži aj posilňovňa[84] a bowlingové dráhy.[85] V okolí Volarov je možné v zime tiež lyžovať, napríklad v neďalekej obci České Žleby sa nachádza lyžiarsky vlek.[86] Tento lyžiarsky areál je prevádzkovaný Ski klubom Šumava Volary, ktorý sídli priamo vo Volaroch.[87]

Slávni rodáci upraviť

Partnerské mestá upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ a b Počty obyvatel v obcích [online]. Ministerstvo vnútra ČR, 2010-01-01, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q STARÝ, Václav. Volary městečko na Šumavě. Volary : MNV Volary, 1971. S. 27.
  4. ↑ a b c KREJSOVÁ, Jaroslava. Přes Volary přešla smrt − pochod smrti očima pamětníků. Volary : Krebul, 2008.
  5. ↑ a b c d KOZÁK, Roman. Volary - vlídná tvář Šumavy. Volary : Mesto Volary, 2008. ISBN 978-80-254-2714-9.
  6. ↑ a b MESTSKÝ ÚRAD, Volary. Základní informace [online]. mestovlary.cz, 2010, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-08-08 z originálu.
  7. ↑ a b c d e Volarský alpský dům [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  8. ↑ LUTTERER, Ivan; ŠRÁMEK, Rudolf. Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Havlíčkův Brod : Tobiáš, 1997. ISBN 80-85808-50-1. S. 318.
  9. ↑ a b c d e f g h i j MÚ, Volary. História mesta [online]. mestovolary.cz, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2010-08-08 z originálu.
  10. ↑ PRAXL, Paul. Die „Prachaticih via“, Hinweise auf einen Altweg im Böhmerwald. Zlatá stezka, 1997, roč. 4, s. 10 – 15.
  11. ↑ a b c d e KUBŮ, František, ZAVŘEL, Petr Radvanovický systém Zlaté stezky. Zlatá stezka, 1997, roč. 4, s. 17 – 40.
  12. ↑ FENCL, Pavel. Šumava - příroda, historie, život.. Havlíčkův Brod : Baset, 2003. Kapitola Lidová architektura, s. 524.
  13. ↑ SKÁLA, Emil. Šumava - příroda, historie, život.. Havlíčkův Brod : Baset, 2003. Kapitola Jazyk a nářečí Šumavy, s. 524.
  14. ↑ a b c d e MASTNÝ, A.. Orientační plán - Volary. Liberec : Geodézie, 1992.
  15. ↑ ZÁRUBA, Vladimír; KOBLASA, Pavel. Šumava - místopisný slovník. České Budějovice : vlastný náklad, 2000.
  16. ↑ a b c d e f KOZÁK, Roman. Zmizelé Čechy - Volarsko. Praha -Litomyšl : Paseka, 2006. ISBN 80-7185-748-3.
  17. ↑ Dislokace útvarů Pohraniční stráže [online]. eStránky.cz, 2009-06-15, [cit. 2010-09-30]. Dostupné online. Archivované 2010-03-24 z originálu.
  18. ↑ QUITT, Evžen. Klimatické oblasti Československa. Brno : GÚ ČSAV, 1971. S. 72.
  19. ↑ HOLTANOVÁ, Eva; SKALÁK, Petr. Průměrná roční teplota vzduchu za období 1961−1990 [online]. ČHMÚ, [cit. 2010-10-11]. Dostupné online. Archivované 2014-05-13 z originálu.
  20. ↑ HOLTANOVÁ, Eva; SKALÁK, Petr. Průměrný roční úhrn srážek za období 1961−1990 [online]. ČHMÚ, [cit. 2010-10-11]. Dostupné online.
  21. ↑ Meteostanice Volary [online]. pocasi-volary.cz, [cit. 2010-10-11]. Dostupné online.
  22. ↑ Štatistiky za rok 2009 [online]. pocasi-volary.cz, [cit. 2010-10-11]. Dostupné online.
  23. ↑ a b c ČGS. Zjednodušená geologická mapa 1:50 000 [online]. geology.cz, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  24. ↑ KOČÁREK, Eduard st.. Šumava. Praha : Baset, 2003. ISBN 80-7340-021-9. Kapitola Geologie a petrologie Šumavy, s. 123.
  25. ↑ KOČÁREK, Eduard st.. Šumava. Praha : Baset, 2003. ISBN 80-7340-021-9. Kapitola Nerostné suroviny minerály a půdy, s. 139.
  26. ↑ KOČÁREK, Eduard st.. Šumava. Praha : Baset, 2003. ISBN 80-7340-021-9. Kapitola Geomorfologie Šumavy, s. 120.
  27. ↑ NOVÁK, Václav. Topografická mineralogie jižních Čech 1966−1998. České Budějovice : Nakladatelství Jelmo, 2002. S. 296.
  28. ↑ a b c d e f Sčítaní lidu, domů a bytů 2001 [online]. Praha: Český štatistický úrad, 2001, rev. 2001-08-24, [cit. 2009-09-03]. Dostupné online.
  29. ↑ Souborné informace [online]. czso.cz, 2003-09-01, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online.
  30. ↑ Adresy v České republice [online]. mvcr.cz, 2010-09-10, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online.
  31. ↑ Územne identifikačný register ČR [online]. [Cit. 2011-01-07]. Dostupné online. Archivované 2003-08-18 z originálu.
  32. ↑ Radnice [online]. mestovolary.cz, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online. Archivované 2010-08-08 z originálu.
  33. ↑ Odbory MÚ [online]. mestovolary.cz, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-08-25 z originálu.
  34. ↑ Starostka, místostarosta [online]. mestovolary.cz, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-08-23 z originálu.
  35. ↑ a b Zastupiteľstvo mesta [online]. mestovolary.cz, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. Archivované 2009-11-22 z originálu.
  36. ↑ a b c Výsledky hlasovania – Voľby do zastupiteľstiev obcí 18.11. – 19.11.1994
  37. ↑ a b c d Výsledky hlasovania – Voľby do zastupiteľstiev obcí 20.10. – 21.10.2006
  38. ↑ a b c Výsledky hlasovania – Voľby do zastupiteľstiev obcí 16.10. – 17.10.2006
  39. ↑ Počet obyvatel v obcích Jihočeského kraje k 31.12.2009 [online]. cbudejovice.czso.cz, rev. 2010-04-30, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online.
  40. ↑ a b c Statistický lexikon obcí v Republice československé. Díl I. Země Česká. Praha : Orbis, 1934.
  41. ↑ a b c d VOLARY.EU. Kostel sv. Kateřiny [online]. volary.eu, rev. 2010-04-15, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2011-05-15 z originálu.
  42. ↑ ROYT, Jan. Šumava. Praha : Baset, 2003. ISBN 80-7340-021-9. S. 432.
  43. ↑ a b Volarský menhiry [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  44. ↑ a b Naučná stezka Naše rašeliniště [online]. turistik.cz, 2010, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online.
  45. ↑ a b c Medvědí stezka [online]. npsumava.cz, 2008, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online. Archivované 2009-06-22 z originálu.
  46. ↑ Šumava [online]. tisicovky.cz, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online.
  47. ↑ PODHOLA, Roman. Ozvěny šumavských zvonů. Český Krumlov : vlastné vydanie, 2006. S. 159.
  48. ↑ Historie [online]. Sesazovna dýh s.r.o., rev. 2008-02-25, [cit. 2010-09-20]. Dostupné online. Archivované 2009-05-08 z originálu.
  49. ↑ a b c ŠMAUS, Zdeněk. Volary městečko na Šumavě. Volary : MěstNV ve Volarech, 1971. S. 27.
  50. ↑ KOUTNÁ, Jana. Šumava - příroda, historie, život. Praha : Baset, 2003. ISBN 80-7340-021-9. Kapitola Pivovarnictví, s. 86.
  51. ↑ Významné podniky ČR 1995. Praha : Hoppenstedt Bonnier Information s.r.o., 1994. S. 570.
  52. ↑ PAUCH, Václav. Roční zpráva Úřadu práce v Prachaticích o situaci na trhu práce za rok 1998 [online]. Úrad práce v Prachaticiach, 10.2.1999, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2006-05-21 z originálu.
  53. ↑ a b PAUCH, Václav. Roční zpráva Úřadu práce v Prachaticích o situaci na trhu práce za rok 1999 [online]. Úrad práce v Prachaticiach, 10.2.2000, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2006-05-21 z originálu.
  54. ↑ Obchodný register na http://www.justice.cz (ELIM spol. s r.o., IČ 49018353)
  55. ↑ a b JŮZKOVÁ, Štěpánka. Roční zpráva Úřadu práce v Prachaticích o situaci na trhu práce za rok 2000 [online]. Úrad práce v Prachaticiach, 31.1.2001, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2006-05-21 z originálu.
  56. ↑ a b Charakteristika okresu Prachatice [online]. Úrad práce v Prachaticiach, 25.5.2005, rev. 2006-04-28, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. Archivované 2006-05-21 z originálu.
  57. ↑ Měsíční zpravodaj Úřadu práce v Prachaticích k 31.8. 2010 [online]. Úrad práce v Prachaticiach, rev. 2010-09-08, [cit. 2010-09-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  58. ↑ a b Průvodce komunálními rozpočty aneb jak může informovaný občan střežit obecní pokladnu [online]. volary.vesele.info, 2009-02-12, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  59. ↑ Plnění rozpočtu města [online]. mestovolary.cz, 2010, rev. 2010-06-30, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online. Archivované 2012-04-08 z originálu.
  60. ↑ a b c d Zlatá stezka [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online. Archivované 2011-08-07 z originálu.
  61. ↑ Volarské šance [online]. hrady.cz, 2006-07-31, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online.
  62. ↑ Volarské šance [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  63. ↑ Mapy.cz [online]. seznam.cz, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  64. ↑ Popis trati 197 Číčenice - Volary - Česká republika [online]. zelpage.cz, 2001, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  65. ↑ Popis trati 194 České Budějovice - Volary - Česká republika [online]. zelpage.cz, 2001, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  66. ↑ Popis trati 198 Strakonice - Volary - Česká republika [online]. zelpage.cz, 2001, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  67. ↑ Mapy.cz - turistická mapa [online]. seznam.cz, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  68. ↑ a b c d e f Historie [online]. Městská knihovna Volary, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2020-03-29 z originálu.
  69. ↑ a b c d Volarské muzeum [online]. mestovolary.cz, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2012-04-08 z originálu.
  70. ↑ Volary - Volarské muzeum [online]. sumavaregion.cz, 2007, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online. Archivované 2014-05-13 z originálu.
  71. ↑ Kino: Volary [online]. programy.sms.cz, 2010, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online.
  72. ↑ Kino Volary [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online. Archivované 2010-09-01 z originálu.
  73. ↑ DDM Volary [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  74. ↑ a b Volarské slavnosti dřeva [online]. kudyznudy.cz, [cit. 2010-10-02]. Dostupné online. Archivované 2010-08-21 z originálu.
  75. ↑ Kontakty [online]. zsvolary.cz, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online.
  76. ↑ Začátek školního roku 2009-10 [online]. zsvolary.cz, 2009-09-01, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online.
  77. ↑ Úvodní strana [online]. zsvolary.cz, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online.
  78. ↑ a b Základní škola Volary [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-30]. Dostupné online. Archivované 2010-08-14 z originálu.
  79. ↑ a b c d O škole [online]. zusvolary.cz, 2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2011-01-08 z originálu.
  80. ↑ O nás [online]. MŠ Volary, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  81. ↑ a b c Bazén [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  82. ↑ Veřejné bruslení [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  83. ↑ Tenisový kurt [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  84. ↑ Posilovna [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  85. ↑ Bowling [online]. volary.eu, 2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. Archivované 2010-08-13 z originálu.
  86. ↑ Mapy.cz [online]. seznam.cz, [cit. 2010-09-28]. Dostupné online.
  87. ↑ Ski klub [online]. skizleby.cz, [cit. 2010-10-02]. Dostupné online. Archivované 2010-04-30 z originálu.

Literatúra upraviť

  • KOZÁK, Roman. Volarsko. Praha; Litomyšl : Paseka, 2006. (Zmiznuté Čechy.) ISBN 80-7185-748-3. S. 70.
  • KOZÁK, Roman. Volary: vlídná část Šumavy. Volary : Mesto Volary, 2008. ISBN 978-80-254-2714-9. S. 47.
  • KOZÁK, Roman. Volary 1871–2001: 130 let mestom. Volary : Mesto Volary, 2001. ISBN 80-239-1899-0. S. 60.
  • JEŘÁBEK, Vladimír. Volary – město v srdci šumavských hvozdů. Volary : Mestský národný výbor Volary, 1959. S. 24.
  • KREJSOVÁ, Jaroslava. Přes Volary přešla smrt − pochod smrti očima pamětníků. Volary : Krebul, 2008.
  • STARÝ, Václav; ŠMAUS, Zdeněk. Volary – městečko na Šumavě. Volary : Mestský národný výbor Volary, 1971. S. 28.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volary

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Volary na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Volary&oldid=7735656“